Rytiny dvoch žiráf v životnej veľkosti, objavené pri dedine Dabous na severe Nigeru, sú najväčšími doteraz nájdenými zvieracími petroglyfmy na svete. Podľa vedcov vznikli pred takmer 10 000 rokmi, teda dlho pred zrodom nám známej staroegyptskej civilizácie. K ich objavu došlo v roku 1987, dodnes však nie je jasné, kto tieto skalné kresby vytvoril.
Obraz meria na výšku cez šesť metrov a zachytáva dvojicu žiráf, väčšieho samca a menšiu samicu. Tie obklopuje stovka menších rytín znázorňujúcich veľkú prehistorickú africkú faunu z doby 9 000 až 6 500 pred naším letopočtom.
Kresby boli hlboko vyryté do pieskovca a potom starostlivo opotrebované. Patrí k najkrajším ukážkam afrického skalného umenia vôbec.
„Tá technika je dokonalá,“ hovorí francúzska archeológ Jean Clottes. „Keby ste ich dali do Louvru, pekne sa by tam vynímali,“ dodáva.
Na žirafách je zaujímavé to, že z ich nozdier vychádza akási dlhá čiara, ktorá končí pri obrazu malého muža. „Domnievame sa, že to má dôležitý význam, možno to súvisí so šamanizmom, alebo to niečo symbolizuje,“ upozorňuje vedec. „My to jednoducho nevieme. Čo je však jasné, je to, že žirafy mali životný význam pre skorú africku populáciu. Pravdepodobne boli spájané s príchodom dažďa.“
V dobách, kedy boli tieto rytiny vytvorené, bola Sahara oveľa pohostinnejším miestom ako dnes. Pokrývali ju lesy, traviny a pretkaná bola riekami aj jazerami. Vysychať začala niekedy pred 3000 rokmi a súčasného stavu dosiahla asi pred 2 a pol tisíc rokmi. Prehistorické petroglyfy tak zobrazujú úplne iný svet.
Kto boli tvorcovia týchto gigantických rytín žiráf?
Rytiny prvýkrát objavil na vrcholku žulovej hory v pohorí Air v roku 1987 amatérsky francúzsky archeológ Christian Dupuy. Predpokladá sa, že sú staré 7 000 až 10 000 rokov, to znamená, že vznikli v časoch pravekých lovcov a zberačov. „Absolútne netušíme, kto ich vytvoril,“ priznáva Coulson. Svoje stopy tu zanechali dve populácie neolitických osadníkov – ľud kiffianské a tenerianské kultúry.
Títo nomádski pastieri však nie sú tvorcami spomínaných petroglyfov. Žiadny z pravekých nástrojov, ktoré po sebe tieto kultúry v púšti zanechali, neposlúžili k tvorbe skalných kresieb. Je tak možné, že v dávnych dobách existovala v samom srdci Sahary neznáma vyspelá civilizácia, ktorá je dnes pochovaná pod hustými nánosmi púštneho piesku.