Vidieť Neapol a zomrieť, hovorí sa. Možno toto príslovie platí aj pre valašského kniežaťa Draculu, ktorý je vo svete známy hlavne čoby hororový upír z románu írskeho spisovateľa Brama Stokera.Podľa vedcov z univerzity v estónskom Talline známy krutovládca možno neskončil násilnou smrťou, ako hovorili legendy, ale zomrel ticho v talianskom Neapole. Bratia Giandomenico and Raffaello Glinniovi tvrdia, že majú dôkazy o tom, že Drakulu vykúpila z tureckého zajatia jeho dcéra Mária, ktorá žila v Taliansku, vydatá za neapolského šľachtica. Jej otec sa za ňou do Neapolu presťahoval a tiež tam aj zomrel. Vedci predpokladajú, že Drakulovo telo sa nachádza pod doteraz neodkrytým kamenným náhrobkom na cintoríne neapolského kláštora Piazza Santa Maria La Nova. Na rovnakom mieste je aj pochovaná Drakulovho dcéra s manželom.Na Drakulov hrob estónskeho vedca upozornila študentka Erika Stella, keď bádala v kláštore kvôli svojej diplomovej práci. Náhrobok zo 16. storočia bol totiž ozdobený obrázkami a symbolmi atypické pre hroby talianskej šľachty, zato príznačnými pre domy v Transylvánskych Alpách.„Keď sa pozriete, čo znázorňujú rytiny na bas-reliéfoch, hovorí symbolika jasnou rečou,“ vyhlásil Raffaello Glinne. Drak totiž súvisí s priezviskom Dracula, ktorá je zdrobneninou prezývky Drakulovho otca – Drak (Dracula), už si vyslúžil za svoje členstvo v Dračom poriadku cisára Žigmunda. Sfingy na náhrobku potom predstavujú mesto Théby nazývané tiež Tepes, čo bola druhá Drakulová prezývka (Nabodávač), odvodená od jeho obľúbeného spôsobu zabíjania protivníkov narážaním na kôl. „Do týchto symbolov tak bolo vlastne vpísané meno kniežaťa,“ dodal estónsky bádateľ. Vedci už oficiálne požiadali úrady o povolenie preskúmať Drakulovú hrobku.Podľa doterajších legiend mal valašský knieža buď padnúť v boji s Turkami v roku 1476, alebo byť zavraždený valašskými bojarmi, nespokojnými s jeho krutovládou. Tí mu vraj sťali hlavu a poslali ju osmanskému sultánovi ako darček. Telo potom pochovali nevedno kam. Rumuni za oficiálne pohrebné miesto svojho národného hrdinu označujú kláštor v dedine Snagov, ktorá bola obľúbenou rekreačnou destináciou rumunského komunistického diktátora Nicolae Ceausescu.