„Keď idem na trh, musím niesť tak veľké vrece peňazí, že ma z neho bolí chrbát,“ hovorí Carmen Ramirezová, manažérka hotela v meste Santa Elena de Uairen ležiaceho na hranici Venezuely a Brazílie. Jej priateľka sa reportérovi denníka The Guardian zase zverila, že na nákupy chodia s hotovosťou v toaletnej taške, pretože sa jej peniaze nezmestia do peňaženky. „V bankách vidíte ľudí s kuframi plnými peňazí, ktoré si chcú uložiť na účet,“ hovorí.
Podobnú skúsenosť urobil aj redaktor New York Times, ktorý si v januári zašiel v Caracase do kaviarne. Na Twitteri potom zverejnil fotografiu nabitej peňaženky, ktorej celý obsah použil na zaplatenie účtu. „To nie je drogový kšeft, len som platil tri kávy a dve vody,“ pripísal pod fotografiu.
Život by sa Venezuelčanom veľmi zjednodušil, ak by centrálna banka tlačila bankovky vo vyššej hodnote ako 100 bolívarov. Caracas sa ale zdráha priznať hrôzostrašnú infláciu, ktorá sa na kontinente naposledy objavila v časoch argentínskej hospodárskej krízy v 90. rokoch.
Centrálna banka je čím ďalej viac tajnostkárska a nezverejňuje náklady na vytlačenie jednej bankovky. Ekonóm José Manuel Puente odhaduje, že cena papiera, atramentu a vytlačenie o 20 percent presahuje hodnotu 100 Bolívarova bankovky. „Nedosahujú ani hodnoty svojej ceny. Je to vtip. Ale takto sa veci majú,“ hovorí Puente.
