Všetci pacienti boli na vozíčku pripútaní minimálne tri roky (niektorí aj trinásť rokov), ale aj napriek tomu sa im po dvanástich mesiacoch podarilo zlepšiť somatické cítenie, a tým premeniť celkové ochrnutie na čiastočné.
Neuveriteľných výsledkov bolo dosiahnuté vďaka revolučnému liečebnému programu, s ktorým prišli vedci z Duke University v Severnej Karolíne a z neuro-rehabilitačnou laboratória AASDAP v Sao Paule. Pacienti sa naučili ovládať avatara vo virtuálnej realite pomocou mozgových vĺn. A podľa spoluautora štúdie Miguela Nicolelise sa tým znova zaradila reprezentácia dolných končatín do mozgov pacientov.
Potom, čo účastníci zvládli toto cvičenie, začali novú etapu telesnej výchovy so špeciálnym oblekom pre zabezpečenie rovnováhy a podpory pri chôdzi.
Hoci miera úspešnosti sa u jednotlivých pacientov líšila, vedci podotýkajú, že všetkých osem pacientov dokázalo získať opäť kontrolu nad motorikou v kľúčových svaloch, čo viedlo k zlepšeniu ich indexu chôdze. Tiež opäť dokázali cítiť bolesť v nohách, získali kontrolu nad močovým mechúrom a hrubým črevom. A tak nemuseli byť závislí na preháňadlách a katétra.
Asi najväčší pokrok bol zaznamenaný u ženy, ktoré dokázala pohybovať nohami po viac ako desiatich rokoch.
Hoci ešte nie je jasné, ako presne sa dosiahlo tohto efektu, Miguel Nicolelis je presvedčený, že vzdelávací program pomáha pacientom, ktorí zostali po nehode ochrnutí, obnoviť miechové nervy.
„Jedna predchádzajúca štúdia ukázala, že veľké percento pacientov, ktorí sú označení za kompletných paraplegikov, môžu mať ešte nejaké miechové nervy nedotknuté,“ vysvetlil Miguel Nicolelis vo vyhlásení. „Tieto nervy môžu byť nepoužitý po mnoho rokov, pretože neexistuje žiadny signál z kortexu do svalov. Postupom času, tréning dokáže obnoviť tieto nervy. Tieto vlákna môžu prenášať potom signály z kortikálnej motorickej oblasti mozgu do miechy.“
