Vladimír Dzurilla – Nepriestrelný muž
V histórii slovenského hokeja nenájdeme mnoho brankárskych velikánov. Veď aj donedávna bol najväčším problémom slovenskej hokejovej reprezentácie práve brankársky post.
Našim mužom v maskách sa dlho nedarilo dostať sa do najprestížnejšej hokejovej súťaže na svete – NHL. Prvými, ktorým sa dostalo tejto pocty, boli Rasťo Staňa a Ján Lašák, no títo ´zlatí chlapci´ kvôli silnej konkurencii v zámorí veľa vody nenamútili. Slovensku však svitalo na lepšie časy. Dôkazom toho je, že dnes máme v NHL už dvoch brankárov. Kým Peter Budaj neustále bojuje o post jednotky v tíme Colorado Avalanche, jeho kolega Jaroslav Halák sa stal doslova strašiakom pre súperov. Jeho hviezda zažiarila v Montreale Canadiens, kde na lavičku náhradníkov vytlačil i obľúbeného domáceho miláčika Careyho Pricea. Dnes Jaro zarezáva u bluesmanov v St. Louis. K vynikajúcim výkonom mu pomáha i jeho zaujímavá prilba, na ktorej má vyobrazené dve významné osobnosti slovenského národa. Na jednej strane je legendárny zbojník Juraj Jánošík a na druhej najlepší slovenský hokejový brankár v histórii Vladimír Dzurilla. Najväčšia osobnosť slovenského hokeja v dvadsiatom storočí.
Vladimír Dzurilla sa narodil 2. augusta 1942 v Bratislave. Od malička ho to ťahalo do bránky, prv však do tej futbalovej. S rodinou totiž býval neďaleko futbalového štadióna Slovana Bratislava. Keď sa však od Tehelného pola presťahovali bližšie k zimnému štadiónu, Dzurillovi zavoňal hokej. Mal vtedy trinásť rokov a začal snívať o kariére profesionálneho brankára. Nastúpil do žiackeho tímu Slovana Bratislava, kde však oňho nebol záujem. Rozhodol sa tak šťastie skúsiť na druhom brehu Dunaja v Petržalke, kde sídlilo mužstvo Kovosmalt. Vladimír ani sekundu neváhal, rovno sa postavil do bránky a štyri roky cibril v Petržalke svoj Bohom vrodený talent. Ako sedemnásť ročného si ho všimli funkcionári Slovana, ktorí chceli tohto šikovného chlapca získať stoj čo stoj. Odstupné bolo napokon, na dnešné pomery, ozaj smiešne. Slovan získal najväčší slovenský brankársky talent v histórii za dvadsať hokejok a dvadsať pukov! Trvalo len krátko a vo veku necelých osemnásť rokov sa Dzurilla ocitol v seniorskom mužstve Slovana Bratislava. Prvý zápas odchytal proti Chomutovu a vyhral 4:3.
Dzurilla sa vďaka svojim vynikajúcim schopnostiam dostal do bránky reprezentačného družstva v mladom veku. Dokopy sa predstavil na desiatich majstrovstvách sveta a ani raz sa domov nevrátil bez medaily! Na krk mu vešali trikrát zlato i striebro a štyrikrát bronz. Podobnú bilanciu má táto legenda aj zo zimných Olympijských hier. Dzurilla si na OH zahral trikrát, pričom získal dve bronzové a jednu striebornú medailu. Všetky tieto medaily ho spravili slávnymi, legendou sa stal však vďaka niečomu inému.
Písal sa rok 1976, keď sa konal prvý ročník Kanadského pohára. Naši v tom istom roku vyhrali majstrovstvá sveta v Katoviciach, a tak cestovali do zámoria s poriadne zdvihnutým sebavedomím. O Kanaďanoch nevedeli v podstate nič. Vedeli iba to, že hrajú najlepší hokej na svete, čo sa neskôr aj potvrdilo. Hokejisti ČSSR v základnej skupine porazili ZSSR, Fínsko a remizovali s USA. Domáci Kanaďania vyhrali všetky tri zápasy a na rade bol historický duel. Súboj medzi doposiaľ neporazenými mužstvami sľuboval ozajstnú drámu. Vo vypredanej hale v Montreale sa diváci nestačili čudovať. Domáce esá ako Esposito, Hull, Lapointe, Orr a ďalší si vylámali zuby na nepriestrelnom mužovi v bráne Československa Vladimírovi Dzurillovi. Naši hokejisti vďaka gólu Nového vyhrali futbalovým výsledkom 1:0. Na Dzurillu sa okamžite upriamila pozornosť funkcionárov z tímov NHL. Ďalší zápas sme síce prehrali so Švédmi 1:2, no nič nám už nestálo v ceste za finále, v ktorom nás opäť čakal domáci výber.
Finále sa hralo na dva víťazné zápasy. Prvý sa uskutočnil trinásteho septembra 1976 v Toronte. Vypredaná hala Maple Leafs Garden povzbudzovala domácich miláčikov, ktorí aj kvôli predošlej prehre našim nič nedarovali a uštedrili im krutú prehru 6:0. Druhý finálový zápas sa hral o dva dni neskôr v Montreale. Do brány sa postavil Holeček, no po dvoch rýchlych góloch na začiatku zápasu ho striedal Vladimír Dzurilla. Druhý zápas bol vyrovnanejší a aj keď domáci mali viac z hry, štyri minúty pred koncom sme vďaka gólu Mariána Šťastného vyhrávali 4:3. Bohužiaľ, tento stav sa nám nepodarilo udržať a zápas tak dospel do predĺženia. Dzurilla chytal famózne a fanúšikovia v Montreale jeho zákroky odmenili mohutným potleskom. Zápas rozhodol Kanaďan Darryl Sittler v druhej minúte druhého predĺženia. Domáci si vydýchli. Po zápase sa Vladimír Dzurilla spolu s kanadským brankárom Rogatierom Vachonom postarali o okamih dovtedy nevídaný. Vymenili si svoje dresy, čo po nich zopakovali aj ostatní hráči.
Vladimír Dzurilla hokeju obetoval celý svoj život. Dôkazom je i známa úsmevná príhoda z jeho svadby. Pred dôležitým zápasom s Pardubicami si vzal svoju manželku Zlaticu, usadil hostí za svadobný stôl a utekal odchytať dve tretiny zápasu. Následne sa ešte stihol vrátiť na svoju svadbu. Vladimír Dzurilla bol fenomén. Brankár s takým talentom, aký už pravdepodobne nebude mať žiadny jeho nasledovník. Slovensko a celý svet šokovala informácia o jeho úmrtí z 27. júla 1995. Skonal totiž vynikajúci človek a hokejista. Osobnosť, ktorá venovala svojej vášni celý život. Vladimír Dzurilla bol vyhlásený za najlepšieho slovenského hokejistu dvadsiateho storočia. V roku 1998 bol uvedený do siene slávy IIHF a v novembri 2002 takisto do Siene slávy slovenského hokeja. Jaro Halák si tak na svoju prilbu nemohol nechať vyobraziť lepšiu osobnosť nášho národa. Vladimír Dzurilla určite z neba pozorne dohliada na výkony svojho nasledovníka.
Tomáš Zagiba
