William „Bill“ Speakman bol jedným zo 100 000 britských vojakov, ktorí sa vylodili v Kórei, aby zasiahli do tohto krvavého konfliktu. Speakman sa zapísal do dejín naozaj kurióznym spôsobom, akým napadol nepriateľa.
Speakman bol príslušníkom Kráľovského škótskeho práporu zvaného Black Watch. Túžil bojovať s nacistami, ale vojna v Európe skončila päť dní potom, čo narukoval. V roku 1951 sa mu ale bojová príležitosť naskytla v Kórei. 4. novembra onoho roka sa snažil spoločne s ďalšími vojakmi dobyť kótu 317, ktorú Číňania veľmi silno opevnili. Briti zaútočili a obrancov prekvapili. Zahnali ich z kopca s vlastnými minimálnymi stratami. Ovšem nepriateľ sa vrátil, aby kopec dobyl späť. 6000 Číňanov sa hnalo proti štyrom stovkám Britov.
Uprostred najťažších bojov dostal Speakman rozkaz, aby jednotkám v prvej línii doručil ručné granáty. Speakman ale nedostal príležitosť granáty doniesť na miesto, pretože bol sám napadnutý. Začal spoločne s ďalšími šiestimi vojakmi hádzať na Číňanov granáty, čím úplne rozvrátil ich útok. Bol pri tom zranený a zostal na mieste, zatiaľ čo ostatní sa museli stiahnuť. Granáty mu postupne došli, takže nakoniec hádzal na Číňanov len prázdne pivové fľaše, ktoré sa váľali v zákopoch. Vydržal sa brániť v zákope až do doby, než prišli posily. Bol to neuveriteľný výkon, za ktorý bol ako vôbec prvý vyznamenaný Viktóriiným krížom z rúk samotnej kráľovnej Alžbety II.
Po vojne slúžil Speakman ďalej v armáde, postupne vystriedal rôzne pozicie v Malajzii. Po 22 rokoch služby v roku 1968 odišiel do výslužby. Aj naďalej ale žil aktívnym životom, liezol po horách a pilotoval lietadlo ešte vo svojich 60 rokoch. Žije dodnes v Chelsea, hoci je už bohužiaľ pripútaný na vozík. Je jediným zo štyroch držiteľov Viktóriinho kríža z Kórey, ktorý je doteraz nažive.
