V roku 1942 narukoval Benjamin Lewis Salomon do armády. Mladík z židovskej rodiny chcel bojovať za vlasť, k čomu čoskoro dostal príležitosť. Nikdy ho nenapadalo, do akého pekla sa rúti, ale obstál so cťou a predviedol jeden z najheroickejších výkonov v dejinách americkej armády.
Začínal ako obyčajný vojak u pechoty. Keďže dokončil vysokú školu a bol dentistom, bolo jasné, že sa práve on bude starať o chrup vojakov zo svojej jednotky. Okrem svojej medicínskej špecializácie si ale urobil v armáde aj ďalšie kurzy, takže bol vynikajúcim strelcom z pušky aj pištole a ovládal vyššiu taktiku. Bol odoslaný k armádnemu zubnému zboru, kde získal hodnosť nadporučíka. V jednotke mal neformálnu hodnosť „najlepšieho vojaka široko ďaleko“.
Nasledoval ďalší výcvik, ale Salomon a jeho spolubojovníci už netrpezlivo vyzerali ostrý boj. A ten prišiel v roku 1944 pri vylodení na Saipan. Japonci tvrdo ostrov bránili a nenechali Američanom ani kúsok zeme zadarmo. V krvavej bitke bolo málo práce pre zubárov, zato bol potreba chirurgov. A tak sa Salomon prihlásil ako dobrovoľník a stal sa chirurgom. Od rána do večera amputoval končatiny svojich nebohých kamarátov.
Poľná nemocnica sa nachádzala iba sto metrov za bojovou líniou. To bolo veľmi blízko a ukázalo sa, že takéto „zázemie“ vlastne nie je vôbec bezpečné. 7. júla 1944 sa zúfalí Japonci, ktorí boli v ťažkej defenzíve a strácali bitku, rozhodli pre obrovský protiútok. Bol to najväčší útok tohto druhu za celú vojnu v Tichomorí. Na americké pozície sa vyrútilo 4000 Japoncov s nasadenými bajonetmi a fanatickým pokrikom „Banzai“. Američania na takúto živú vlnu neboli absolútne pripravení.
Japonci sa prehnali cez zákopy a vnikli do zázemia. Salomon nariadil evakuáciu svojho stanu s operačnou sálou a ranenými, zatiaľ čo sa sám postavil s puškou útočiacim Japoncom. Všetci utekali preč, len Salomon tam stál a strieľal z pušky. To bolo naposledy, čo ho videli živého.
Poľské Thermopyly sa hovorí bitke pri Wizni, 800 Poliakov tú vzdorovala 40 tisícom Nemcov
Japonský útok sa nakoniec podarilo odraziť a celá oblasť bola doslova pokrytá ich mŕtvymi telami. Ale aj Američania mali hrozivé straty. Na bojisku našli mŕtveho Salomona a okolo jeho tela ležalo 98 mŕtvych Japoncov. V tele mal 76 guliek, lekári tvrdili, že minimálne 28 z nich ho zasiahlo, keď ešte žil. Bol to úplný bitúnok, kedy armáda jedného muža vzdorovala obrovskej presile.
Už v deň, keď bolo nájdené Salomonovo telo, jeho druhovia v zbrani začali pripravovať návrh na udelenie Medaily cti, najvyššieho amerického vyznamenania. Nikto nepochyboval, že Salomon ho dostane, jeho statočnosť i spôsob, akým zahynul, boli všeobecne známe.
Lenže veci sa zasekli. Podľa Ženevskej konvencie nesmie vojenský lekár pozdvihnúť zbraň v boji proti nepriateľovi. Za to je chránený a nemalo by naň byť strieľané nepriateľmi. Že ide o dosť strnulý a málo funkčný koncept je jasné, však formálne bol Salomon zubár, teda medik, a bojovať nesmel. Druhým argumentom bolo, že lekár nemôže byť vyznamenaný za „ofenzívnu bojovú akciu“, ale iba za záchrany životov, medicínske zákroky a veci s tým spojené. Salomon strieľal po Japoncoch a celkom zjavne používal svoju pušku veľmi ofenzívne. Práve z týchto dôvodov bola žiadosť o udelenie Medaily cti zamietnutá.
Milióny mŕtvych, hlad a zima: Taká bola 2. svetová vojna v ZSSR
Nakoniec ju ale dostal, ale až v roku 2002, kedy mu ju posmrtne udelil George W. Bush. Okrem tohto vyznamenania už skôr dostal Purpurové srdce a niekoľko ďalších medailí.
