Nikto nevedel, že v hlbinách duše 31-ročného pokrývača striech číha diabol. Frank Gistman bol normálny, priateľský, milý a ochotný človek. Zákazníci ho vychvaľovali, lebo bol nesmierne šikovný a vedel držať slovo. Frank bol ženatý a mnohé obdivovateľky jeho manželke závideli. Ako málo všetci vedeli…
Dagmar Gistmanová sedela v obývačke a zasa vykladala karty. „Používam iba tarokové karty. Tie sú kľúčom k ľudským dušiam,“ hovorí. Tentokrát si vykladala karty o synovi. A ukázali sa veľmi zlé symboly. Aj pri druhom a treťom pokuse. Stále vychádzalo to isté: násilie, žalár a smrť. Zdesená zatelefonovala synovi a spýtala sa ho: „Chlapče, počuj, čo ty máš so smrťou? Deje sa niečo, čo by som mala vedieť?“ Jeho hlas sa zarazil a zo slúchadla sa ozval hlboký vzdych: „Mama, máš na mňa chvíľu čas?“
O niekoľko minút sa Frank dostavil k matke. Zlomený sa priznal, že v septembri 1994 zastavil stopárke, znásilnil ju a potom zavraždil. Matka mu neverila. Myslela si, že Frank má možno momentálne nejaké problémy a fantazíruje. Neskôr sa o príhode so zavraždenou stopárkou dozvedela aj Frankova sesternica a tá neváhala. Išla priamo na políciu. Mala k tomu závažný dôvod. Jej matku v roku 1998 beštiálne zabil doposiaľ neznámy vrah. A Frank bol podľa vyšetrovania polície posledný, kto ju videl nažive…
Pri vyšetrovaní sa zhrození policajti dozvedeli ďalšie neuveriteľné veci. Frank Gistman priznal štyri záhadné a doposiaľ nevyriešené vraždy.
Pri vynášaní doživotného rozsudku vyzeral pomerne spokojne. Možno sa mu uľavilo, že diabol v jeho tele už nebude mať možnosť vyčíňať. Boli to hrozné činy, o ktorých nik v jeho okolí netušil. Ani nadosmrti otrasená manželka a rovnako šokovaná matka, ktorá si iba rada vykladala karty.
-mik-
F. Gistman (232)
