30. marca roku 1979 presne vo 14.58 vychádzal poslanec Airey Neave z Westminsterského paláca. Nasadol do svojho Vauxhallu Cavalieri a ozvala sa obrovská rana. Vozidlo explodovalo. Neave prišiel o obe nohy a za štyri hodiny zomrel. Jeho smrť je dodnes zahalená rúškom tajomstva a páchatelia neboli doteraz odhalení.
Zvuk výbuchu sa rozliehal veľmi ďaleko. Bol počuť aj na ministerstve obrany, kde ktosi okamžite vykríkol: „To bola bomba!“ A skutočne to tak bolo. K Neavemu vozidlu niekto pripevnil magnetickú bombu.
Neave bol nielen poslanec, ale aj hrdina z druhej svetovej vojny. Ako prvému zajatcovi sa mu podarilo utiecť z nemeckého zajateckého tábora. Pracoval pre tajnú službu MI9, podieľal sa na Norimberskom procese, bol členom strany Tóry v britskom parlamente. Muselo sa zistiť, prečo bol taký človek zavraždený a kto to spáchal.
Za jeho smrťou stála málo známa teroristická organizácia s názvom Národná oslobodzovacia armáda. Nebol zabitý kvôli žiadnej zo spomínaných funkcií alebo profesií. Bol totiž tiež tieňovým štátnym sekretárom Severného Írska, vystupujúcim nezmieriteľne proti ulsterským teroristom. Pre teroristov bol Neave ideálnym terčom. Bol známy, bol symbolom, ale nemal vôbec žiadnu ochranku. Zabiť ho bolo pomerne jednoduché.
Neave požadoval pozície v Severnom Írsku, ktoré inak bolo považované za politický hrob každého politika. Chcel zvíťaziť nad IRA a ďalšími teroristami a využíval k tomu svoje dlhoročné vojenské a spravodajské skúsenosti. Práve preto bol tŕňom v oku všetkým týmto skupinám.
Neave si uvedomoval nebezpečenstvo, ktoré mu od teroristov hrozí. „Pokiaľ po mne pôjdu, viem jediné, nikdy to nebude tvárou v tvár. Na to nie sú dosť vojaci, aby to zvládli,“ tvrdil Neave a mal pravdu. Teroristi vyslali do akcie proti Neave svoje „čisté kože“. Tak sa hovorilo členom, spravidla tým novým, ktorí nemali žiadne policajné záznamy a nikto ich teda neupodozrieval. Takého človeka bolo možné poslať do Londýna, aby tam vykonal krvavú prácu.
Konšpiračné teórie okolo smrti Diany naberajú obrátky a ukazujú prstom na kráľovskú rodinu
Margaret Thatcherová bola vtedy z atentátu zdrvený a vyhlásila, že vinníci musia byť vypátraní za každú cenu. Polícia vo veľkej pátracej operácii zatýkala kde koho, stačilo vraj, keď hovoril írskym prízvukom, a okamžite bol podozrivý. Podozriví boli zatýkaní a zase prepúšťaní, polícii sa nedarilo nájsť toho pravého muža. Stopa chladla a celú vec prekryli iné problémy. V Severnom Írsku totiž došlo k sérii vrážd a atentátov Írskej republikánskej socialistickej strany, čo bola politická odnož IRA. Išlo o pomstu za Neaveovú smrť. Zavraždený bol John Turnley, ktorý mal blízko k IRA a na ulici ho brokovnicou rozstrieľali štyria muži. Miriam Dalyová bola prepadnutá vo svojom dome, zviazaná na rukách a nohách a zastrelená. Zabití boli aj Ronnie Bunting a Noel Lyttle, obaja významné osobnosti medzi írskymi republikánmi. Policajné vyšetrovanie prebiehalo pomaly, dopadnúť páchateľa sa väčšinou nepodarilo.
Nepodarilo sa nikdy nájsť ani vrahov Neaveho. K zaujímavým záverom došiel autor Neaveho biografie Paul Routledge, ktorý po nich pátral na vlastnú päsť. Ten tvrdí, že do akcie proti Neavemu bolo poslané trojčlenné komando. Jeden bol vysokoškolský študent, všetkým bolo do tridsiatich rokov. Do Anglicka sa dostali cez tretiu krajinu, podarilo sa im prepašovať aj výbušninu. O pohybu Neaveho v Londýne im povedal miestny sympatizant, ktorý ho mal za úlohu sledovať a zmapovať jeho zvyky. Po akcii sa všetci vrátili do Írska, kde žili normálnym životom a nijako sa ďalej nevykonávali do aktivít IRA. Bolo to nutné, pretože jedine anonymné a obyčajný život im zaručoval bezpečie. Dnes sú to zrejme sedemdesiatroční dôchodcovia obklopení vnúčatami. Neaveho vražda nebola nikdy objasnená a vrahovia unikli trestu.
Ochranka omylom zastrelila ministra, aj keď sedel v nepriestrelnom aute
