Dvaja väzni, Polgári a Uriga, účastníci masakru v leopoldovskej väznici, keď po ich brutálnom útoku 23. novembra 1991 zahynulo päť dozorcov by sa radi dostali na slobodu na 26 výročie tohto masakru.
Po úteku ich pobyt na slobode netrval dlho. Na ukradnutých autá sa chceli dostať do Poľska a odtiaľ loďou do Austrálie. Ich pobyt vonku bol ale tak zmetený, že ich v priebehu 20 hodín pochytali.
Žiadosť o ich prepustenie predložili súdu. Pred sudcom vypovedalo aj päť väzenských dozorcov.
Tibor Polgári sa postavil pred sudcu ako prvý. Vypočul si výpovede piatich svedkov, zamestnancov väznice s ktorými prichádzal denne do styku. Počas ich výpovedí neveriacky krútil hlavou.
Polgáriho opísali ako impulzívneho a emotívneho, vo vyjadrovaní prevažne hlučného, vulgárneho, s teatrálnym až nátlakovým správaním. Tibor Polgári označil ich výpovede za tendenčné a oponoval, že sa k nim správal primerane ako oni k nemu. Niektorých dozorcov dokonca obvinil z toho, že mu stále dávajú pocítiť to, čo sa stalo v Leopoldove.
„Povedali ste mi, že sa môžem kľudne sťažovať, že kto mi uverí. Povedali ste mi že som čierny cigán, čo chcem, ako som sa mal správať?“ vášnivo oponoval v súdnej sieni Tibor Polgári.
„Ak nie je po jeho vôli, alebo ho niečo vytočilo, nedalo sa s ním, odmietal pracovať, nadával. Keď sa ale zaťal, pracoval od rána do večera,“ povedal jeden z vypovedajúcich dozorcov z Ilavskej väznice.
O možnosť podmienečného prepustenia spolu s Tiborom Polgárim, žiadal aj ďalší z utečencov, Miloš Uriga (45). Sudca si vyžiadal od znalcov znalecké posudky, tí ich prisľúbili vyhotoviť do 18. decembra 2017. Ale až budúci rok, 10. decembra 2018, by sa definitívne mala slovenská verejnosť dozvedieť, či dvojicu väzňov s doživotnými trestami prepustia na slobodu, či naďalej zostanú za väzenskými múrmi.
Vražedný útek
V novembri 1991 sa skupina väzňov na čele s Polgárim dohodla na úteku z Leopoldovskej väznice. Spolu s ním sa zúčastnili masakry Ondrej Harvan, ktorý bol predtým odsúdený za vraždu na 23 rokov, Dalibor Bajger, odsúdený predtým na 11 rokov, Vladimír Duda, odsúdený predtým za krádeže na osem rokov, Miloš Uriga, odsúdený predtým za lúpež na sedem rokov, Bartolomej Botoš, odsúdený predtým na desať rokov za násilnú trestnú činnosť a Václav Fedák, odsúdený predtým na štyri roky. Väzni útek plánovali mesiac dopredu a ich prvou obeťou sa stal väzenský dozorca František Svoboda.
Krvavú cestu za slobodou siedmich väzňov neprežili piati dozorcovia vo veku od 20 do 50 rokov. Ich najväčšou smolou bolo to, že v osudný deň, 23. novembra 1991, boli v práci. Skupine utečencov ale padol za obeť aj spoluväzeň, ktorý sa im postavil do cesty, zastrelil ho Polgári.
Domov sa už nevrátil František Sloboda, dostal 7 rán nožom do hrudníka. Jeho uniformu si obliekol Polgári. Potom spútali ďalších dvoch dozorcov. Tí to ale prežili, aj oni však prišli o uniformy. Takto maskovaní vnikli do operačného strediska na hlavnej bráne väznice. Tu brutálne zavraždili Igora Jošta, Milana Galbavého, Mariána Zennera a Milana Černého.
Doživotné tresty dostali Tibor Polgári, Miloš Uriga a Ondrej Harvan.
18 rokov Bartolomeja Botoša
15 rokov Dalibora Bajgera a Václava Fedáka na
13 rokov Vladimíra Dudu
Harvan už nežije, v cele sa obesil krátko po vynesení rozsudku.
Na slobodu už pustili troch odsúdených z masakra v Leopoldove
Fedák sa dostal na slobodu v roku 2009,
Duda o rok neskôr.
Posledným prepusteným na slobodu bol Dalibor Bajger v roku 2015
