Aileen Wuornosová prežila naozaj nešťastné detstvo plné násilia a znásilňovania. Bohužiaľ v dospelosti sa za všetky príkoria pomstila vraždením a násilím na nevinných ľuďoch.
V roku 2002 štát Florida popravil desiatu ženu od roku 1976, kedy bol znovu obnovený trest smrti v tomto štáte. Popravenou bola masová vrahyňa a bývalá prostitútka Aileen Wuornosová, ktorá mala na svedomí smrť siedmich mužov.
Jej život sa stal námetom mnohých filmov, kníh a tiež dokumentárnych programov. Už jej detstvo bolo veľmi trúchlivé. Od mladosti sa živila ako prostitútka, na škole sa predávala za cigarety už vo veku 11 rokov. Jej otec bol usvedčený sexuálny násilník, ktorý skončil na dlhé roky v base, kde sa v cele obesil. Jej matka, imigrantka z Fínska, sa o ňu nestarala a nechala ju v starostlivosti starých rodičov. To ale nebola žiadna výhra, dedo dievča pravidelne bil a znásilňoval. Jej detstvo tak bola jedna hrozná nočná mora.
V pätnástich musela opustiť školu, pretože porodila dieťa, ktorého otec bol kamarát jej deda. Lenže potom došlo k brutálnemu incidentu s dedkom a ona utiekla do lesov, kde žila niekoľko dní. Svojho syna dala na adopciu. Živila sa ďalej prostitúciou a drobnými krádežami. Ak by psychológovia mali zostaviť hypotetický profil masovej vrahyne, potom by to najskôr vyzeralo nejako takto: Wuornosová nemala jediný dôvod, prečo mať rada mužov, ľudí alebo život všeobecne.
Ešte raz sa ale Wuornosová pokúsila uniknúť svojmu osudu, to keď v 20 rokoch stopom odišla na Floridu, kde sa rýchlo vydala za 69 ročného Lewisa Fella. Bol to starý, ale úspešný muž, prezident miestneho jachtklubu. Lenže jeho nová žena začala mať veľmi skoro problémy so zákonom. Niekoľkokrát sa popasovala v miestnom bare, kde často popíjala. Mlátila aj nebohého Fella jeho vlastným prútikom, ten od nej niekoľkokrát dostal poriadnu nakladačku. Po deviatich týždňoch manželstvo skončilo a Wuornosová musela späť, odkiaľ prišla, teda do Michiganu.
Aj doma to pokračovalo úplne šialene. Wuornosová zistila, že jej brat (s ktorým predtým udržiavala incestné vzťah), zomrel. Ona uchmatla jeho životnú poistku a za tie peniaze si kúpila luxusný automobil. Ten vzápätí nabúrala, keď riadila opitá. Peniaze došli, takže opäť odišla na Floridu, kde sa dopustila ozbrojenej lúpeže, pri ktorej ukradla 35 dolárov a cigarety. Inak sa opäť živila prostitúciou a tiež si našla milenku, Tyriu Moorovú.
Čo ale všetky tie vraždy? Wuornosová o nich veľakrát vypovedala a vždy svoju výpoveď menila. Jej prvou obeťou bol Richard Mallory, usvedčený zo znásilnenia. Odsedel si za to mnoho rokov vo väzení. Keď ho stretla Wuornosová, prevádzkoval obchodík s elektronikou v Clearwateru. Wuornosová ho zastrelila a jeho telo zakopala do zeme v lese.
V máji roku 1990 zastrelila štyridsaťtri ročného Davida Spearsa šiestich ranami. Polícia našla pri ceste tiež pohodené telo Charlesa Carskaddona. A pátralo sa tiež po zmiznutom Petrovi Siemsovi. Polícia našla odtlačky prstov a rozbehla pátranie po Wuornosovej a Moorovej. Tie dve sa totiž na vražednú jazdu vydali spolu.
Lenže bola to práve Moorová, ktorá nakoniec dostala Wuornosová do väzenia. Prihlásila sa polícii a všetko zviedla na svoju milenku. Moorová jej dokonca na pokyn polície opakovane volala a snažila sa ju v telefonátoch prinútiť, aby sa nevedomky priznala k vražde. To sa jej nakoniec podarilo. Polícia Wuornosovú zadržala a poslala do väzby, kde čakala na súd.
Aj vo väzení Wuornosová vyčíňala. Odmietala opakovane jesť, obávala sa otravy, veľmi zle vychádzala s ostatnými väzňami aj strážcami. Súd prinútila, aby vyhodil jej obhajcu s tým, že sa bude obhajovať sama. To bolo samozrejme šialené rozhodnutie, pretože Wuornosová nemala vôbec predstavu, ako zložitý proces ju čaká.
Bola veľmi rýchlo odsúdená na smrť za niekoľko vrážd. Psychológovia ale u nej diagnostikovali psychopatické sklony a hraničné poruchou osobnosti. Za svoje činy bola podla nich len čiastočne zodpovedná. Aj po desiatich rokoch od rozsudku tak hnila vo väzení a čakala na popravu. Za tú dobu jej osobnosť hrozným spôsobom zdegenerovala. Žena obviňovala všetkých okolo zo sprisahanie, bola presvedčená, že na ňu mali podniknúť útok tajomnou sonickou zbraňou, sťažovala sa prakticky neustále na podmienky vo väznení a nakoniec napísala list, aby bola jej poprava konečne vykonaná. Právnici sa ju z toho snažili vysekať tým, že už je prakticky nepríčetná. Lenže Wuornosová ich snahu marila a opakovane sa znovu priznávala k všetkým vraždám.
„Bola som toľkokrát vyšetrená. Som príčetná, pri zmysloch a hovorím pravdu. Nenávidím ľudský život a budem zabíjať znova, ak budem môcť.“ To stálo okrem iného v jej odkaze súdu. Ten jej konečne vyhovel a vrahyňa bola popravená smrtiacou injekciou 6. júna roku 2002.
