Na tému Hollywood sa neraz ironizuje, že na filmovom plátne v rôznych kriminálkach, hororoch, thrilleroch, tragédiách a westernoch , ktoré sa tam nakrúcajú, „zahynulo“ viac ľudí ako v oboch svetových vojnách. Ale ani Hollywoodu sa vraždy nevyhli.
Avšak okrem vo vraždách „akoby“ sa v Hollywoode udiali aj ozajstné vraždy, ktorých aktérmi boli herci. Napríklad Arbucle, slávny filmový tučniak nazývaný „Fatty“ zabil svoju priateľku, čo ho okrem väzenia stálo rozlúčku s filmovaním navždy.
V roku 1922 slávneho amerického režiséra Taylora zavraždili v jeho byte. V okruhu podozrivých sa ocitli až tri nemenej slávne filmové hviezdy, ktoré boli jeho milenkami. Najpodozrivejšia bola Mabel Normandová, predstaviteľka komických úloh, nazývaná „Chaplin v sukniach“. Svoju filmovú kariéru začala v roku 1910, keď ako mladá dievčina začala vystupovať v krátkych filmoch, za čo dostávala dva doláre denne. Nebolo to málo, ak si uvedomíme, že v tom čase Mac Sennet, neskorší riaditeľ komediálneho oddelenia, ako aj Friggith, neskorší slávny režisér, zarábali 20 dolárov týždenne.
O osem rokov neskoršie Mabel Normandová podpísala zmluvu na milión dolárov ročnej gáže. Popri Colleen Mooreovej bola vtedy jedinou herečkou, ktorá vedela rozosmiať obecenstvo až k slzám. Bola teda jednou z najlepšie platených hviezd filmového plátna, jej fotografie sa ustavične objavovali vo všetkých ilustrovaných časopisoch a atrakciou denníkov boli zasa interview s ňou.
A zrazu prišla katastrofa, ktorá navždy ukončila jej filmovú kariéru a odsunula ju do tieňa. Zlý osud jej postavil do cesty muža, krásneho ako Rodolfo Valentino, očarujúceho elegána s dobrodružnou minulosťou, ale, žiaľ, hochštaplera, ktorý sa zjavil v Hollywoode koncom roka 1918.
Taylor hlásil o sebe, že je bývalým anglickým dôstojníkom, potomok britskej rodovej aristokracie, manažér a biznismen. V skutočnosti bol dobrodruhom s nejasnou, pravdepodobne kriminálnou minulosťou, ktorý – ako veľa jemu podobných – prišiel do Hollywoodu, aby tam urobil kariéru. Vďaka svojej obratnosti a výnimočnej kráse a nepochybným schopnostiam urobil zakrátko oslňujúcu kariéru. Podarilo sa mu totiž získať priazeň filmových potentátov Goldwyna a Mayera, a vďaka tomu sa z asistenta réžie vypracoval na hlavného režiséra s gážou päťtisíc dolárov týždenne. Producenti ho zamestnávali najmenej šesť mesiacov v roku, čo vtedy na filmovom trhu práce predstavovalo rekord.
Taylor býval v nádhernej rezidencii, vlastnil niekoľko áut a početné služobníctvo. Ako režisér veľmi ľahko dobýjal ženy, ale robil to s obdivuhodnou diskrétnosťou. Svet sa s prekvapením dozvedel až po jeho smrti, že mal celý „hárem“ priateliek a mileniek, medzi ktorými boli aj tri filmové umelkyne svetovej slávy a zároveň tri najkrajšie ženy Ameriky: Mabel Normandová, Edna Purvianceová a Mary Winterová.
Keď ráno 2. februára 1922 Taylorov komorník vošiel do salónu, našiel na podlahe mŕtvolu svojho pána. Poloha tela a absencia akejkoľvek zbrane ukazovali, že tu nejde o samovraždu. Polícia zistila, že Taylor bol zabitý guľkou do pleca, a to zblízka, a guľka pochádzala z maličkého revolvera, aký s obľubou vtedy používali americké ženy. V izbe neboli nijaké stopy po zápase, zo čoho vyplývalo, že buď sa vrah priblížil k svojej obeti nebadane, alebo Taylor vraha dobre poznal.
Komorník vypovedal, že predchádzajúceho dňa odišiel o 18. hodine, ale ešte predtým otvoril jednej z priateliek svojho pána. O 20. hodine prišiel Taylorov šofér po príkazy. Dlho klopal, ale nikto mu neotváral, tak teda odišiel. Vyšetrovateľov to utvrdilo v presvedčení, že vražda sa stala medzi 18. a 20. hodinou. Vyšetrujúci sudca sa rozhodol predovšetkým vypočuť dámu, ktorá navštívila Taylora pred 18. hodinou. Bola to Mabel Normandová.
Detektívi už vedeli o blízkom vzťahu, ktorý spájal komediálnu hviezdu s režisérom Taylorom, keď v jeho písacom stole našli veľkú fotografiu Mabel s výrečným venovaním. Prípad sa však skomplikoval, lebo na scénu sa dostali ďalšie osoby. Polícia objavila zväzok milostných listov, ktoré režisérovi napísala ďalšia veľká hviezda – Mary Miles Winterová. A keď ešte na dôvažok našli v jeho skrini tri pyžamy s monogramami herečky Edny Purvianceovej, partnerky Charlieho Chaplina, bolo to sústo nielen pre vyšetrovateľov, ale najmä pre celé hordy novinárov a fotoreportérov, ktorí prišli do Hollywoodu z celých USA, aby informovali svoje redakcie o všetkých novinkách okolo prípadu.
V Hollywoode sa konal honosný pohreb. Taylora pochovali s vojenskými poctami, aké prináležali údajnému anglickému dôstojníkovi.
Zakrátko vyšetrujúci sudca zbavil podozrenia Ednu Purvianceovú, lebo sa dokázalo, že mala s Taylorom iba krátku, prelietavú romancu, ktorá naozaj nemohla byť dôvodov na vraždu. Mary Miles Winterová bola šialene zamilovaná do Taylora a žiarlivosť jej mohla vtisnúť zbraň do ruky. Ale – na jej šťastie – na kritický deň mala železné alibi. V inkriminovanom čase vôbec nebola v Hollywoode.
Keď sa už zdalo, že dôvodov na uväznenie Mabel Normandovej je dosť, objavila sa zrazu nová okolnosť. Sudca dospel k záveru, že vrahom mohol byť aj niekto celkom iný, napríklad muž, ktorý žiarlil na Mabel Normandovú. Ukázalo sa, že Mabel mala šoféra, istého Horáca Greera, ktorý bol nielen jej šoférom, ale aj milencom. Takže do úvahy prichádzal ako vrah aj Horác Greer. Lenže on po návšteve Taylora odviedol Mabel domov asi o 19. hodine. Nijaké dôkazy o Greerovej vine sa nenašli. Po ďalšom škandále, ktorý spôsobil Greer na recepcii, čo usporiadala Mabel, keď po krátkej slovnej potýčke strelil do podnapitého milionára Courtlanda Dinesa (našťastie ho zranil iba ľahko a súd ho napokon oslobodil), Mabel Greera prepustila.
Zakrátko sa vydala za známeho leva salónov Lewa Codyho, ktorý sa ženil už po štvrtý raz. Celé manželstvo bolo takisto škandálom, Mabel sa k filmu už nevrátila a zomrela v roku 1926 s biľagom vrahyne.
Až po jej smrti vyšlo najavo, že ani ona, ani Horác Greer nezavinili Taylorovu smrť. Zabil ho istý Russel Rinaldo, režisérov dobrý známy z čias jeho kriminálnej minulosti, ktorý mal s ním staré nevyrovnané účty.
(hh)
