V tejto oblasti je pomerne veľa močarísk a bahnitých miest, ktoré sú však prevažne ukryté v lesoch. Miestni obyvatelia ich dobre poznajú a poznajú aj chodníčky, ktoré vedú cez močariská, a radi ich využívajú, ak si potrebujú skrátiť cestu. Takouto trasou chodievala aj 15-ročná Kamila S., žiačka VIII. triedy, keď sa zo školy vracala domov
Toho dňa, koncom marca, neprišla vo zvyčajnom čase domov. Už sa začalo stmievať a rodičia boli čoraz väčšmi znepokojení. Ich obavy brutálne potvrdila skutočnosť. Na močariskách, pri chodníku cez les, prechádzajúci ľudia našli jej telo s hlavou, vtlačenou do bahna.
Zavolali lekára aj políciu. Lekár potvrdil rany po úderoch na hlave, poranenia na rukách, ramenách, pleciach i nohách. Neďaleko v kríkoch ležala zakrvavený, polámaný brezový konár, pravdepodobne vražedná zbraň. Stopy ukazovali, že dievčinu ktosi prepadol na chodníku a vzápätí ju odvliekol do bahna v lese.
Policajný pes chytil stopu, a tá viedla do osamelého gazdovstva, vzdialeného niekoľko sto metrov. Jeho 50-ročného majiteľa však podrobné vyšetrovanie a zistenie časovo-priestorových faktov zbavili podozrenia.
Prípad zostával otvorený.
Vrahom bol niekto iný.
Motív vraždy zostával neznámy. Poranenia na tele obete skôr vylučovali sexuálne pozadie. Skôr sa ponúkal motív pomsty alebo celkom iracionálne konanie psychicky chorej osoby alebo možno nejaké rodinné účty.
Starší policajti si spomenuli na vraždu spred 23 rokov, keď sa v tejto oblasti stratila takisto 14- alebo 15-ročná žiačka, ktorá sa vracala zo školy domov. Našli ju zavraždenú. Vinníka našli a súd vyniesol verdikt dlhoročného väzenia. V súčasnosti už však mohol byť na slobode. Lenže po podrobnom skúmaní ani táto verzia neobstála.
Vyšetrovatelia veľa času venovali vypočúvaniu Kamiliných spolužiakov a spolužiačok. Pri rozhovoroch sa zúčastnili aj pedagógovia a psychológ. Získané informácie umožnili charakterizovať osobnosť i povahu obete, jej priateľov aj animozitu. Vysvitlo, že každý ju nemal rád. Medzi nich patril aj 15-ročný Martin H.
Zlostil sa na Kamilu už dosť dávno. Nevedno presne, ako tá nenávisť vznikla. Možno sa mu vysmievala, žalovala naňho učiteľom a ktoviečo ešte. On ani netajil, že sa jej raz pomstí. V kritický deň sa pred skončením vyučovania kamsi vytratil.
Po dlhších a viacerých rozhovoroch sa napokon priznal, že svoju spolužiačku zabil. Už dlhší čas ju nemohol vystáť, priam ju nenávidel. Robil jej všetko najhoršie, ako len mohol. Lenže nepomáhalo. Napokon usúdil, že tú sopľandu treba vystrašiť. Odišiel teda zo školy skôr, ulial sa z poslednej hodiny. V kríkoch pri chodníku si počkal na Kamilu. lebo vedel, že sa stade bude vracať domov. Keď sa priblížila, vyskočil spoza kríka, schmatol ju za zápästia a začali zápasiť. Prosila, aby ju pustil, lebo ju to veľmi bolí. Vymohol si od nej sľub, že mu dá pokoj. A ona sa pobrala smerom domov.
Vtedy si pomyslel: zle som urobil, Kamila sa posťažuje svojim starším bratom, a tí mi to zrátajú. Rozhodol sa takmer okamžite. Vzal zo zeme vyše metrovú brezovú haluz a rozbehol sa za Kamilou. Dobehol ju o malú chvíľu. Udrel ju po hlave. Kričala, chránila si hlavu rukami a prosila o zľutovanie. Nevšímal si to, mlátil ju, kam zasiahol.
Keď bezvládne padla na zem, odhodil konár. Ťahal bezvládne dievča niekoľko desiatok metrov do lesa, k močarisku. Tam jej vtisol hlavu do bahna. Držal ju tam dovtedy, kým úplne neznehybnela. Nechal ju tam a rozbehol sa bočnými chodníčkami domov. Potom už len čakal, čo bude ďalej.
Martin H. o niekoľko mesiacov bude mať 15 rokov. Bude sa zodpovedať pred súdom pre mladistvých. Jediným trestom môže byť jeho umiestnenie v nápravno-výchovnom zariadení – do 21. roku života.
Ilustroval Jozef Homola (hh)
