Vražda v pizzerii

Predavač za pultom pizzerie vyvalil oči. Do pizzerii vošiel tackajúc sa mladý opálený muž. Bol to jeho vedúci Eric Milan. Horko-ťažko ho spoznal, Čo sa mu stalo? Tackal sa a musel sa pridržať pultu, aby nespadol. Košeľu mal celú červenú od krvi. Eric celý bledý hovoril čosi o „rane nožom“. Zakrvavenou rukou vzal pohár s vodou, ktorý mu podával, no nestihol ho zdvihnúť k perám. Opustili ho sily a zvalil sa na dlážku. Bolo pol druhej ráno 12. mája v stredu. Mladý 22-ročný muž práve zomieral za múrmi pokojnej pizzerie v strede Paríža.

Pokým prišli požiarnici a sanitka, Eric stekal z krvi na dlaždiciach pizzerie. Tak sa skončil tragický večierok, ktorý sa začal perlivým šampanským. V ten večer Eric oslavoval svoje povýšenie na šéfa prevádzky. Do pizzerie Pizza Hut nastúpil pred desiatimi mesiacmi ako obyčajný poslík, ktorý rozvážal pizze na objednávku zákazníkom. Rýchlo začal postupovať. Už o desať mesiacov stal šéfom prevádzky.

Koľkokrát v ten večer zaznel tento prípitok? Zamestnanci pizzerie na ulici La Fontaine, dvadsať mládencov a dievčat, chceli dôstojne osláviť povýšenie svojho kamaráta, ktorý ešte pred niekoľkými týždňami rozvážal tovar na motorke tak ako oni. Zabávali sa a striedmo pili, práve len toľko, aby mali dobrú náladu.
Okolo polnoci sa Eric na chvíľu vytratil. Šiel zatelefonovať svojej priateľke Virgínii, ktorá popíjala s priateľmi v inej parížskej štvrti, v podniku, kde sa s ňou zoznámil. V čase, keď nastúpil do Pizza Hut, viedla táto 23-ročná dievčina skupinu poslíkov. Čoskoro sa medzi nimi zrodil nežný vzťah. Od októbra sa schádzali verejne a pred tromi mesiacmi Eric požiadal Virgíniu o ruku. Na druhý deň po večierku chcel dievčinu predstaviť svojej matke, ktorá bývala vo Fontainebleau.

„Zavolaj mi okolo pol tretej, až skončíš,“ povedala mu dievčina. „Mohli by sme sa stretnúť.“
Po tomto telefonáte sa Eric vrátil k svojim hosťom. V tej chvíli došlo k incidentu, ktorý prebehol takmer nepovšimnuto. Do pizzerie vrazilo päť výrastkov. Potulujúc sa po uliciach počuli smiech a videli fľaše šampanského, a tak si povedali, že sa pridajú k zábave. Medzi nimi bol 19-ročný Albánec menom Mohammed, ktorého zamestnanci pizzerie poznali, pretože sa uchádzal o miesto roznášača, ale neprijali ho.
On a jeho kumpáni nemali čas usadiť sa. Milo ale rezolútne ich vyprevadili z podniku. Nadávajúc vyšli von a stratili sa v tme s rukami vo vreckách, hľadajúc inú príležitosť. Nemuseli hľadať dlho. Na tej istej ulici na čísle 39 stála elegantná tehlová budova. Z otvorených okien na druhom poschodí sa ozývala technohudba a hlučné hlasy. Päť chalanov sa pokúsilo o šťastie. Stlačili zvonček pri vchodových dverách. Po chvíli sa ozval hlas prehlušovaný hudbou: „Kto je?“

Mládenci povedali, že sú pozvaní, ale zabudli kód zámky. O chvíľu sa ozval bzučiak a dvere domu sa pred nimi otvorili. Ich ťah im vyšiel. Vyšli na druhé poschodie a vošli do luxusného bytu, kde sa hmýrilo vari sto hostí. Mohammed a jeho priatelia sa darmo naparovali. Necítili sa vo svojej koži v tomto prostredí. A tak zmenili taktiku, zásobili sa obloženými chlebíkmi, jednohubkami a pijatikou a usadili sa na balkóne bytu s výhľadom do ulice La Fontaine na pizzeriu Pizza Hut, kde končila oslava.
Okolo nového šéfa zostalo už iba päť či šesť pozvaných, ktorí sa rozhodli, že zvyšok noci strávia v diskotéke. Čakali už iba na svoju kolegyňu Katarínu, ktorá sa šla domov preobliecť.

Práve v tej chvíli Katarína spolu so svojou priateľkou Aurorou  prechádzala okolo domu č. 39. Výrastkovia na balkóne na druhom poschodí zbadali dievčence. Spustili nadávky. Dievčence bez slova pokračovali v ceste. Odrazu sa na ich hlavy zosypal dážď jednohubiek a pošpinil im šaty. Ani nemali čas zareagovať, keď na nich Mohammed a jeho kumpáni vysypali kôš s odpadkami a niekoľko krčahov ľadovej vody. Zmáčaná a špinavá Katarína, s vlasmi zlepenými od odpadkov, celá bez seba zakričala:
„Poď dolu, ty chudák!“
„Ak pôjdem, tak len preto aby som ťa poj…, “ odpovedal Mohammed za smiechu a obscénnych poznámok svojich kamarátov.

V pizzerii počuli Katarínin krik. Eric spolu s dvoma ďalšími zamestnancami, Julienom a Moujibom, sa tam rozbehli. Výrastkovia ich videli prichádzať z balkóna a rýchlo zbehli dolu schodmi, kde dali voľný priechod svojej agresivite. Zbožňovali bitky.

Len čo vybehli na chodník, pustili sa do Erica a jeho priateľov. Pretože boli piati proti trom, nebolo pochybností o tom, ako sa boj skončí. Najmä keď sa v Mohammedovej pästi blysla čepeľ dýky. Niekto mu ju vyrazil z ruky, no ďalší výrastok ju rýchlo zodvihol zo zeme a vrazil ju Ericovi do hrude. Eric sa chytil za prsia. Premkla ho strašná bolesť. Zbledol a tackavo sa vzdialil. Výrastok, ktorý ho zranil, sa pustil za utekajúcim Moujibom a poranil mu lýtko. Potom sa všetci piati rozpŕchli do noci.

Eric určite netušil, že je smrteľne zranený a že mu čepeľ zasiahla srdce a preťala koronárnu artériu. Tackajúc sa prišiel do pizzerie a požiadal o pohár vody, no vzápätí sa zosypal na zem.

Keď prišla sanitka,  lekári sa sklonili nad raneného, kým jeden z ošetrovateľov mu nasadil kyslíkovú masku. Prevoz neprichádzal do úvahy. Zachrániť ho mohol iba zázrak. Pokým sa lekári pokúšali o nemožné, policajti vypočúvali zamestnancov pizzerie. Všetci tvrdili, že medzi útočníkmi videli bývalého uchádzača o prácu. Na základe ich výpovede polícia rýchlo našla spis 19-ročného Mohammeda Hadjaja, narodeného v Kosove, extrémne nebezpečného vagabunda, ktorý figuroval na zozname hľadaných osôb. Mal na rováši rôzne pokusy o vydieranie, krádeže, násilné činy.

O štvrť na tri Ericova snúbenica opustila svojich priateľov a taxíkom sa viezla domov. Odrazu sa v jej kabelke ozval mobilný telefón. No nevolal ju Eric, ako jej bol sľúbil, ale jeho matka. „Práve mi volali Ericovi kamaráti,“ povedala jej zlomeným hlasom. „Niečo sa stalo. Príď rýchlo do pizzerie.“ O niekoľko minút, keď taxík zabočil do ulice La Fontaine, už zďaleka videla svetlá sanitiek a policajných áut. Dievčina vystúpila z taxíka a rozbehla sa k pizzerii. Ulica bola plná ľudí, zvedavcov, policajtov a sanitárov. Pred pizzeriou chodila nervózne hore-dole Ericova matka Muriel. Virgínia k nej pristúpila. Muriel jej ticho vysvetlila, čo sa stalo. „Prišla som tak rýchlo, ako som mohla,“ povedala. „Ale bolo už neskoro.“ Naozaj prišla neskoro. Keď vošla do pizzerie, chcela vidieť Erica, držať ho za ruku a povedať, že Virgínia hneď  príde, no policajti jej nedovolili priblížiť sa k synovi. Eric už nežil.
Mohammeda Hadjaja zatkli na úsvite v jeho príbytku. Vzali ho do vyšetrovacej väzby. Vyšetrovatelia našli uňho pas jeho nevlastného brata Moktara X, maloletého výrastka, ktorý podľa očitých svedkov bodol Erica dýkou. Moktar, ktorého predviedli na políciu, spočiatku zapieral, napokon sa však priznal, že bodol Erica, ale iba „nešťastnou náhodou“: vo chvíli, keď sa sklonil k zemi, aby zodvihol dýku, zbadal vraj nad sebou tieň a reflexívne udrel. Bola to „náhoda“. Aj to bola náhoda, že utekajúcemu Moujibomovi prepichol nožom nohu?