Vraždiace monštrum Aileen Wuornosová neznášala mužov tak, že počas jedného roka siedmych zastrelila

Niekoľko týždňov pred popravou spísala priznania pre Boha. „Drahý pane Ježišu, viem, že som vo svojom živote spáchala strašné veci, a viem, že si plne zaslúžim zhniť v pekle.“ Aileen Wuornosová priznala na papieri všetky hriechy. Aj sedem zavraždených mužov.

Podľa kriminalistických štúdií je medzi sériovými vrahmi len 15 percent žien. Pri vražednom konaní sú ale opatrnejšie, počínajú si nenápadnejšie a preto ich „zabijácka kariéra“ trvá priemerne medzi ôsmimi až 11 rokmi, zatiaľ čo u mužov len dva roky. Prípad Aileen Wuornosová je celkom výnimočný – sedem obetí zomrelo počas necelého roka

Otca násilníka nikdy nepoznala. V roku 1968, v jej 13 rokoch, sa obesil vo väzení. Aileenina matke mala pri pôrode 17 rokov, keď dievča malo štyri roky, tak ju opustila. Starší brat Keith bol len o rok starší. Oboch potom adoptovali rodičia matky.

Lenže dedko bol ťažký alkoholik s násilníckou povahou, deti často bil. Aileen podľa blízkych dostávala záchvaty hnevu, „vybuchovali“ bez akéhokoľvek dôvodu. Po jej boku bol neustále brat Keith. Aj keď sa spolu často hádali, nedali pred ostatnými na seba dopustiť. Vzťah ale nebol normálny súrodenecký.

Od Aileeniných desiatich rokov spolu začali sexuálne experimentovať, neskôr spolu súložili. „Vtedy sme to o nich vedeli, ale nevedeli sme, že to je zlé,“ opísal pre televíziu A & E Mark Fearne, Keithov kamarát z detstva.

Aileen nebola medzi rovesníkmi obľúbená. To sa zmenilo v jej 12 rokoch, keď našla cestu, ako si nájsť priateľov. Spala s chlapcami za drobné darčeky ako boli cigarety či menši finančný obnos. Za to si nakupovala alkohol, drogy a ďalších kamarátov.
V škole si viedla biedne, s Keithom utekali z domu, aby sa vyhli hnevu starého otca. V 14 rokoch otehotnela. „Potom, čo som mala v detstve sex s toľkými chlapcami, sa nečudujem, že som nakoniec skončila znásilnená,“ napísala Wuornosová neskôr. Podľa jej tvrdenia bol otcom starý muž zo susedstva, ktorý ju znásilnil. V roku 1971 sa narodil syn, ktorého prarodičia okamžite odovzdali na adopciu.

úrady ju potom poslali na niekoľko mesiacov do „basy“. Krátko potom, čo sa z nej vrátila, zomrela babička. Dedko mal už správanie nevypočítateľného puberťáka dosť a vyhodil ju z domu, hoci mala len 15 rokov. Nemala kam ísť. Jediné, čo vedela, bolo predávať svoje telo.
Žila na ceste a živila sa prostitúciou. „Jednoducho som len cestovala, túlala sa odnikiaľ nikam.“ Jej život sa zmenil v nepretržitý prúd stopovania, sexu, párty, pitia a drog. Pár týždňov žila s inou stratenú existenciou, potom sa zas vydala na cestu.

Dievča odetá v kraťasoch a tričku vyhľadávajúcia zákazníkov pri diaľnici sa dostala často do sporu so zákonom. Či už išlo o prostitúcii, drobné krádeže alebo potýčky po jej výbuchoch hnevu.

V roku 1976, v jej 20 rokoch, sa usadila v Daytone na Floride. „Spala som tam s mnohými ženatými mužmi, nešlo ale len o sex za peniaze. Tiež som ich okrádala.“ Počas pobytu na Floride sa dozvedela, že aj jej „druhý otec“- dedko – sa obesil. O pár týždňov neskôr sa vydala, keď si vzala 71ročného dôchodcu Lewisa Fella.
Predstavoval pre ňu šancu na normálny život. Konečne mala domov a niekoho, kto sa o ňu staral. A tiež za ňu utrácal peniaze, Fell bol totiž prezidentom jachtárskeho klubu. Lenže už po púhych deviatich týždňoch podal žiadosť o rozvod. Keď odmietol dať Aileen peniaze, udrela ho totiž jeho palicou. To nebola ale jediná zlá správa, ktorá prišla. Brat Keith v 21 rokoch zomrel na rakovinu hrtana.

utopila v alkohole a vrátila sa ku šliapaniu a túlaniu. V roku 1978, v 22 rokoch, sa potom rozhodla život ukončiť. Kúpila si pištoľ a strelila sa do brucha. Lekárom sa ju ale podarilo zachrániť. Nič sa tým pre ňu nezmenilo. V máji 1981 opitá so zbraňou v ruke a len v bikinách, vylúpil obchodík s potravinami. Ukradla 35 dolárov a dve škatuľky cigariet.
Polícia ju takmer okamžite dopadla, od súdu odišla s trojročným trestom väzenia. Pobyt za mrežami strávila s bibliou v ruke, sťažovala sa neustále na to, že ju sexuálne napádajú lesbické väzenkyne. Akonáhle ale opustila celu, vrátila sa k alkoholu a predávanie sa. Všetky jej vzťahy končili veľmi rýchlo, muži s ňou nedokázali vydržať. „Lesba som sa stala, keď som mala asi 28 rokov. Na čas ma to dostalo z problémov.“

Wuornosová si našla o 13 rokov staršiu priateľku Tyrii Moore. U nej našla bezpečný „prístav“, po ktorom túžila. Ten domov ale nebol jeden. Túlala sa a prebývalo, kde sa dalo. Wuornosovej sa do práce nechcelo. Veď sa mohla živiť jednoduchšie a zarobiť si každý deň niekoľko stoviek dolárov. „Nedokázala som ju presvedčiť, aby s prostitúciou prestala,“ povedala Moore.

Vzťah na rozdiel od predchádzajúcich vydržal roky. Na Wuornosovej sa však začal prejavovať životný štýl. V roku 1989, v 33 rokoch, vyzerala na 50. Zákazníkov a peňazí kvôli tomu ubúdalo. Mooreová si zarábala len ako upratovačka v moteli. prísun peňazí sa obmedzil, čo začalo ohrozovať aj ich vzťah. Odchod milovanej partnerky nechcela Wuornosová pripustiť. Za žiadnu cenu. 30. novembra 1989 ju nabral do auta 51-ročný majiteľ obchodu s elektronikou Richard Mallory. Ponúkla sa mu, on prijal. V lese neďaleko jednej floridskej diaľnice spolu v aute popíjali a zabávali sa. Keď sa zotmelo, vytiahla Wuornosová pištoľ a štyrikrát ho strelila. Neskôr tvrdila, že muža usvedčeného v minulosti zo znásilnenia zabila v sebaobrane. Malloryho auto vyčistila, vyhádzala veci a ukryla ho. Policajti automobil našli o dva dni neskôr, telo dva týždne potom. Nemali však žiadnu stopu. Wuornosová s priateľkou sa presťahovali a pol roka sa nič nedialo.

Počas piatich dní medzi 31. májom a 4. júnom 1990 ale zastrelila a olúpila troch mužov. Buď ich prilákala na sex, alebo predstierala, že je žena v ťažkostiach. Muži pre ňu v tú dobu predstavovali len zdroj peňazí, nič viac. Neznášala je. Až doteraz pre ňu boli užitoční, keď jej platili. Teraz sa už rozhodla sexom s nimi nezdržiavať. Keď prišla domov, chválila sa peniazmi a hovorila Mooreovej, že majú zase na nájom a párty.

Policajti si spočiatku ani nemysleli, že majú sériového vraha. 4. júla sa Wuornosová s Mooreovou vybúrala. Prehnali to s rýchlosťou a auto vyletelo z cesty. Nič sa im nestalo. Keď prišli záchranári, donútila Wuornosová svoju partnerku z miesta utiecť. Polícia potom zistila, že vozidlo patrí istému Petrovi Siems, ktorý zmizol pred štyrmi týždňami. Ženy sa však detektívom nepodarilo identifikovať. 65 ročného Siemsa zastrelila Wuornosová, jeho telo sa nikdy nenašlo.

Počas ďalších piatich mesiacov zastrelila a olúpila Wuornosová ďalších troch mužov. Aj keď sa obete našli v piatich rôznych okrskoch Floridy, polícia si konečne dokázala vraždy spojiť dohromady. Všetci muži boli zabití pištoľou malé kalibru 22 (5,6 mm). Zúfalí policajti sa rozhodli zverejniť v celoštátnej tlači nákresy dvoch žien, ktoré utiekli v lete od nehody. „Začali nám potom volať ľudia z oblasti Daytony, že ich videli,“ opísal seržant Robert Kelley. Mooreovej v tú dobu konečne došlo, v čom jej priateľka „ide“. S vraždami nemala nič spoločné a preto od nej utiekla. V decembri 1990 našli detektívi v bazáre veci ukradnuté jednej z obetí. Na účtenke objavili technici odtlačok prsta, ktorý sa zhodoval so záznamom v policajnej databáze. Aileen Wuornosová sa stala hlavnou podozrivou v sérii vrážd. 7. januára 1991 ju našli, rozhodli sa ženu ale sledovať. O dva dni neskôr ju zatkli v jednom z floridských barov. 16. januára sa Wuornosová rozhodla priznať. Hlavným dôvodom bol strach o priateľku, bála sa, že by časť viny mohla padnúť na Mooreovú.

Tri hodiny hovorila, smiala sa, plakala. Spontánne rozprávala svoj príbeh. Priznala, že zabila sedem mužov. Vo všetkých prípadoch išlo podľa nej o sebaobranu, keď sa správali násilnícky. „Nedovolila som im, aby zo mňa vymlátili dušu alebo ma zabili.“ Jej prípad sa stal celoštátnou senzáciou. Keď už vraždia ženy (vrahov-mužov je 90 percent), zabíjajú členov rodiny či blízke osoby. Nie náhodných cudzincov. „Otriaslo to so mnou. Ale vedela som, ako veľmi Aileen nenávidia muža. Oni využívali ju, ona využívala ich,“ povedala A & E Lori Grodyová, adoptívny sestra.

Na súde proti nej svedčila aj jej milovaná Tyria Mooreová. Aj v súdnej sieni mala 36-ročná Wuornosová výbuchy zlosti. Nakoniec jej preukázali 6 zo 7 vrážd a 31. januára 1992 ju odsúdili k najťažšiemu trestu. V cele smrti vraj potom našla Boha. Odmietala sa odvolávať, chcela za zločiny zaplatiť. „Nemá zmysel ma držať nažive. Zabila by som znova. Nenávisť je mnou prerastená,“ povedala pri jednom z konaní. Vo väzení maľovala a čakala, až sa vyčerpajú všetky automatické opravné prostriedky, ktoré justičný systém v USA v prípade trestu smrti poskytuje. V júni 2001 Wuornosová prosila súd, nech pristúpi k poprave. „Zastavte plytvanie peňazí daňových poplatníkov. Je to neuveriteľné.“ Súdu prvýkrát povedala, že nešlo o žiadnu sebaobranu. „Len som nechcela svedkov,“ priznala a rozplakala sa.

9. októbra 2002 odmietla ponuku posledného jedla do výšky 20 dolárov (ako odsúdeným priznávali zákony v štáte Florida) a poprosila len o šálku kávy. V 9.47 ráno zomrela v 46 rokoch po smrtiacej injekcii. Jej posledné slová boli: „Ja sa vrátim“.