Od brutálnej vraždy mladej kozmetičky tento rok uplynie už 14 rokov, ani po takej dobe ale jej rodina nenašla vytúžený pokoj. Claru Bernalovu († 22) v roku 2005 zastrelil v londýnskom luxusnom obchodnom dome jej bývalý priateľ, Čech Michael Pech († 30), ktorý sa nemohol zmieriť s tým, že mu dala kopačky. Mladú dievčinu prenasledoval a nakoniec popravil štyrmi strelami do hlavy. Po čine spáchal samovraždu. Jej rodina sa teraz rozhodla prehovoriť pre britskú televíziu.
„Ak ju nemôžem mať ja, potom nikto!“ Tieto mrazivé slová mal povedať Michael Pech svojmu kamarátovi predtým, než sa odhodlal k ohavnému činu. Mladej kozmetičke niekoľko mesiacov predtým bez prestania volal a posielal textové správy. Prenasledoval ju na ulici, v práci i doma. Nepomohlo ani to, že si zariadila zákaz priblíženia, zmenila telefónne číslo a odsťahovala sa na bezpečnejšie miesto.
Zdrvená rodina prehovorila
Clara Bernalová s Michaelom Pechom predtým chodila asi tri týždne, počas ktorých spolu boli na rande asi trikrát. „Bol o dosť starší ako ona a zrovna sa rozvádzal. Nebola to práve ideálna partia, ktorú by si matka pre svoju dcéru priala. Počas chvíľky, kedy spolu randili, som nemala pocit, že by sa do Michaela zamilovala. Ale veľmi jej lichotila jeho pozornosť,“ prezradila mamička Tricia v britskej kriminálnej show Stalked: Murder in Slow Motion (Prenasledovaná: Vražda v spomalenom zábere) na programe Channel 5.
Potom z neho ale mladé dievča začalo mať obavy. „Vykazoval známky majetníctvo,“ vysvetlila. „Clare mi zavolala a povedala:, Mami, je mi to naozaj nepríjemné. Chce, aby som s ním bola stále, nechce, aby som sa stýkala s priateľmi, nechce, aby som chodila domov. Cítim sa utlačovaná. Všetko sa to deje príliš rýchlo ‘,“ opísala Tricia. Pech mal navyše po niekoľkých málo schôdzkach mladej kozmetičke povedať, že ju miluje. Poslednou kvapkou však bolo, keď po príchode z domu prišiel s kufrom do jej bytu a v podstate sa tam „nasťahoval“ a odmietol odísť, aj keď ho o to požiadala. Keď sa s ním následne rozišla, začal ju prenasledovať, obťažovať ju aj jej priateľov a vyhrážať, že ublížia sebe i jej. „Nikdy sme však ani nepomysleli, že by to došlo tak ďaleko,“ uviedla jej mamička.
„Ak ju nemôžem mať ja, potom nikto!“
K osudnej tragédii došlo v utorok 13. septembra 2005. Pech pod vplyvom kokaínu prišiel do kozmetického salónu v londýnskom luxusnom obchodnom dome Harvey Nichols zrovna v čase, keď sa mladá žena chystala ísť domov. „Videla som, ako sa zakráda okolo jej pultíku. Bol veľmi nenápadný a prekĺzol okolo prepážky. Myslela som, že je to jej priateľ a chce ju prekvapiť – alebo hlúpy zákazník, ktorý sa jej chce na niečo opýtať. Pozrela sa na mňa, usmiala sa a ja som jej povedala, že už je skoro čas ísť domov. Potom som videla, ako vytiahol pištoľ,“ opísala vyšetrovateľom kolegyňa Victoria. Tá následne na mladú dievčinu vykríkla, nech rýchlo uteká, že má pištoľ, a sama utiekla na ulicu. Jej kolegyňa však toľko šťastia nemala.
Bývalý priateľ ju strelil zozadu do hlavy a potom, keď spadla na zem, jej ešte vpálil tri guľky do tváre. Nakoniec obrátil zbraň proti sebe a spáchal samovraždu. Britské médiá vraždu označila priamo za »vojenskú popravu« a tamojšia polícia informovala, že Pech skutočne v armáde slúžil. „Bol to bývalý český vojak, ktorý do Británie prišiel pred dvoma rokmi,“ uviedla doslova britská polícia. Nie je ale celkom jasné, či bol vojakom z povolania, alebo len absolvoval povinnú vojenskú službu.
K tragédii však vôbec nemuselo dôjsť. Clare si totiž na jeho správanie sťažovala jeho zamestnávateľovi aj polícii. Od bezpečnostnej agentúry, ktorá strážila spomínaný obchodný dom, bol síce prepustený, polícia mladú kozmetičku ale sklamala. Pech bol po ôsmich dňoch prepustený z vyšetrovacej väzby pod podmienkou, že sa ženu nebude snažiť kontaktovať a nebude sa k nej ani približovať.
Aj keď sa následne objavil pri jej byte znovu a polícia ho zatkla, opäť bol prepustený na kauciu. Deň po tragédii, v stredu 14. septembra, si navyše mal na súde kvôli obťažovaniu a vyhrážanie smrťou, ku ktorému sa aj priznal, vypočuť rozsudok.
Tricia sa po tragédie zrútila, ale aj napriek tomu v sebe našla silu a začala bojovať za to, aby bol stalking trestným činom. Spolu s rodinami ďalších obetí založili organizáciu na pomoc obetiam prenasledovania a lobovali u premiéra Davida Camerona. A uspeli! V roku 2012 bol stalking vo Veľkej Británii konečne postavený mimo zákon. „To najlepšie, čo môžem akejkoľvek obete odporučiť, je, bežte na polícii! A uistite sa, že to berú vážne. Ak nie, potom nás kontaktujte. Nikto nemá právo kontrolovať cudzí život,“ uzavrela.
