Christine a Léa Papinove boli sestry, ktoré spáchali jednu z najhroznejších vrážd v dejinách Francúzska. Napriek tomu sa našli ľudia, ktorí im vyjadrovali sympatie. Bolo to preto, že obe ženy slúžili bohatej rodine, ktorá bola symbolom snobstva a nadradenosti.
Obe pracovali pre penzionovaného právnika Reného Lancelina ako domáce slúžky. Spoločne so svojou manželkou Leonie a dcérou Geneviève žil Lancelin v nádhernom dvojpodlažnom dome v meste Le Mans. Na službu oboch dievčat existujú rôzne pohľady.
Podľa jedného s nimi bolo zaobchádzané dobre. Jedli rovnaké jedlo ako rodina, žili vo vykúrenej a dobre zariadenej izbe pre služobníctvo a poberali tiež slušný plat. Napriek tomu boli niektoré veci pomerne zvláštne. U Lancelinových slúžili sedem rokov a za celý čas s nimi právnik údajne neprehovoril jediné slovo. Jedinú komunikáciu obstarávala jeho žena, aj tá s nimi hovorila výnimočne a väčšinu príkazov im písala na papieriky. Bola extrémne povýšenecká a obe dievčatá považovala za podradné bytosti.
Bola to práve manželka Leonie, ktorá bola až fanaticky posadnutá poriadkom. Každý deň prechádzala bielou rukavicou po nábytku, či na ňom nie je prach. Nie je však známe, čo sa stalo v prípade, že by nebola spokojná.
V ten deň, keď došlo k vražde, veľmi husto pršalo. Obe dievčatá pracovali, zatiaľ čo rodina bola preč. Pri žehlení došlo k tomu, že boli vyhodené poistky. Sestri Papinové sa rozhodli, že ich nebudú skúšať opravovať a počkajú na druhý deň, keď sa mal vrátiť Lancelin. Lenže nečakane sa ešte v ten istý deň večer vrátila jeho žena s dcérou. Keď zistila, čo sa stalo, chytil ju záchvat zúrivosti. Christine Papinová vzala do ruky cínový džbán a udrela s ňou Leonie po hlave. Jej dcéra vyrazila matke na pomoc. Christine zakričala: „Všetkých ich zmasakrujem!“
Pomohla jej sestra Lea, ktorá Leonie napadla zozadu. Potom na ňu Christine zakričala: „Vyškriab jej oči!“ Lea to skutočne urobila a s lyžicou vylúpla z jamky očne buľvy. To isté medzitým urobila Christine s očami dcéry Geneviève. Obe pritom ešte boli nažive.
Sestry Papinove potom mlátili do hláv Leonie a Geneviève kladivom, bodali nožom, bili do nich cínovým hrncom. Potom ako šialené bodali aj do tiel. Nakoniec naliali na hlavu Leonie menštruačnu krv jej dcéry. Na zemi tak ležali dve neuveriteľne zohavené telá uprostred obrej kaluže krvi.
Obe vrahyne sa potom umyli, zamkli sa v izbe a ľahli si do postele. Tam ich našiel Lancelin, ktorý sa vrátil s jedným kamarátom domov. Obe dievčatá sa mu priznali, že zabili jeho ženu a dcéru, avšak v sebaobrane. „Bolo to ona, alebo my. Odteraz som nemá a slepá,“ povedala neskôr Christine políciu.
Brutálna vražda pobúrila Francúzsko, ale dostala sa aj do záujmu ľavicových intelektuálov, ktorí v nej videli prejav triedneho boja. Utláčané slúžky, ktoré pracovali 14 hodín denne, pričom každý týždeň mali len pol dňa voľna, sa vzbúrili proti svojim snobským a krutým utláčateľom. Obhajoba však stála na tom, že obe boli v čase vraždy nepríčetne a nevedeli, čo robia. Poukázali na to, že ich strýko spáchal samovraždu a sesternice skončili v blázinci. Mali teda podľa obhajoby genetické dispozície k šialenstvu.
To potvrdil aj psychológ, ktorý vyhlásil, že obe trpeli paranojou, počuli hlasy a Leonie považovali za útočníka a prenasledovateľa. Súd však nič z toho nevzal do úvahy a odsúdil Christinu na trest smrti a Leu ako spolupáchateľkou k 10 rokov nútených prác. Christine čakala na smrť v cele, kde javila známky šialenstva a pokúšala sa sama sebe vylúpnuť oči. Musela byť zviazaná zvieracou kazajkou, trest jej však bol zmenený na doživotie. Christine potom prestala prijímať potravu a zomrela vo väzení na podvýživu v roku 1937.
Je tomu už 130 rokov čo Jack Rozparovač brutálne zabil svoju prvú obeť. Dodnes sa nevie, kto to bol
Leu prepustili za dobré správanie v roku 1941. Žila potom v ústraní so svojou matkou. Zločin sa stal predlohou niekoľkých hororových poviedok.
Milionársky synček rozsekal celú svoju rodinu sekerou! Nikto nevie prečo!
