VY ODKUDA?

Obeťami sa najčastejšie stávajú dobre vyzerajúci cestujúci, najmä mladí a na pohľad neskúsení. Tí zvyčajne priamo z haly stanice telefonujú domov, že prišli v poriadku. Ani si pritom nevšimnú, ako niekto pozorne počúva ich slová. O chvíľu ich v neďalekých uličkách obstúpi „druhá partia“ – lupičské komando vyzbrojené nožmi, boxermi alebo pištoľami. Niekoľko mužov ich vtiahne do podchodu, kde ich pod hrozbou násilia oberú – najčastejšie o marky a doláre. Keď sa prepadnutý vzoprie a začne hlasno volať o pomoc, útočníci rýchlo zmiznú. Zväčša však obete zaplatia, pretože zdravie je im prednejšie.

Ani po lúpeži nemá okradnutý turista pokoj. „Ďalšia partia ho určitú dobu sleduje, či sa neobráti na políciu. V prípade, že to urobí, celý gang sa vytratí až dovtedy, kým obeť opustí Prahu. Potom tu už nebude nikto, kto by ich identifikoval…“ vraví kriminalista, ktorý sa týmito prípadmi zaoberá. Lupiči idú naisto. Vedia, že návštevníci z krajín bývalého ZSSR sa musia pri príchode preukázať, že majú na pobyt v ČR dostatok prostriedkov. „Útočníci obvykle obeti nezoberú všetko. Napadnutý im musí ukázať valutové prehlásenie a oni mu určia, koľko má zaplatiť za príchod do Prahy. Zoberú mu len takú únosnú čiastku, aby ju dokázal oželieť a nešiel na políciu. Vydierači tak majú voľnú cestu k ďalšiemu krajanovi.“

Okrem stanice gangy podobným spôsobom operujú i na Václavskom námestí a v blízkosti Zlatého kríža. Stačí, keď započujú útržok rozhovoru a akcia sa rozbehne. Ich drzosť stále rastie.

24. júla 1997 vzrušila Prahu správa o zavraždení päťdesiatdeväťročnej redaktorky rádia Slobodná Európa Molly Gordinovej, pôvodom z Lotyšska. Tragická udalosť sa stala práve neďaleko hlavnej stanice a dodnes ju obostiera záhada. Novinárka vystúpila z vlaku, prešla halou a parkom smerom k podchodu pod dopravnou magistrálou. Tam ju čakala smrť. Od jej príchodu do vraždy uplynula veľmi krátka doba. Tieto okolnosti naznačujú, že ju môže mať na svedomí práve niektorý z cudzineckých lúpežných gangov. Molly Gordinová, ktorá ovládala perfektne ruštinu, možno telefonovala zo staničnej haly, kde sa na ňu páchatelia nalepili a sledovali ju až k podchodu. Tu možno došlo k stretu, ktorý skončil jej smrťou.

Výčin ruských či ukrajinských organizovaných skupín medzi svojimi krajanmi a ďalšie násilné činy ľudí pochádzajúcich z týchto oblastí patria popri transporte a distribúcii drog – zvyčajne v arabskej réžii – k najzávažnejším trestným činnostiam cudzincov v ČR a predovšetkým v Prahe. Tieto trestné činnosti sa dajú národnostne diferencovať. Bulhari sa napríklad zameriavajú na organizované krádeže áut a vreckárstvo, Aziati z Číny a Vietnamu prevádzajú nelegálny obchod.

Počet cudzincov v ČR pritom stále rastie. Posledné čísla z vlaňajšieho novembra hovoria, že v ČR žilo vyše 493.000 cudzincov. Najviac cudzincov žilo v roku 2015 v Prahe. Tam predstavovali 13,5 percenta obyvateľstva, s oficiálnym štatútom dlhodobého či trvalého pobytu. Najviac ich prišlo z Ukrajiny /asi každý piaty/. Pritom skutočný stav sa nikto z policajtov ani neodváži odhadnúť.

Ak by snáď niekto vo svojej vlasti nemohol získať pas, alebo mal zakázaný pobyt, falošný doklad si možno veľmi ľahko zaobstarať. „Výmeny fotografií a iné falšovanie sa dnes deje na vysokej úrovni. Bežný policajt pri kontrole na ulici ich nedokáže odhaliť. Na to sú potrebné kvalitné technické prostriedky, ale ani na letiskách alebo hraničných prechodoch nedokážeme rozpoznať úplne všetky sfalšované doklady,“ pripúšťa plukovník Václav Kuthan. „Zvýšenú pozornosť venujeme cudzincom z rizikových oblastí, ku ktorým okrem zmienených patrí už i celý arabský región, Afganistan, Čína, Vietnam a celá severná Afrika. V poslednej dobe sa objavuje veľká vlna migrácie Iračanov, ktorí žiadajú o azyl. Formálne. V skutočnosti hľadajú cestu na Západ.“ Podiel cudzincov v rámci celého obyvateľstva je v ČR 4,3 percenta. V rámci Európy je to skôr nižšie číslo.
„V Európe je najväčší podiel cudzincov na obyvateľstve v Luxembursku (45,9 percenta), najmenej v Poľsku (0,3 percenta),“ uviedol ČSÚ.

Mnohí cudzinci z východu mieria do ČR predovšetkým preto, že tu chcú skupovať majetok. Na to majú oprávnenie až po udelení trvalého pobytu. Tým získajú – okrem volebného práva a brannej povinnosti – rovnocenné postavenie občana Českej republiky. Najjednoduchší a najrýchlejší spôsob ako to dosiahnuť, je svadba s Češkou /Čechom/. V poslednom čase prudko stúpol počet žiadostí. „Svadbám tohto typu nemôžeme zabrániť, i keď je jasné, že ide o formalitu. Môžeme však trvalý pobyt nepovoliť, ak sa nám podarí zdokumentovať, že dvojica spolu nežije, netvorí fungujúci celok v zmysle Zákona o rodine. Čo sa nám však podarí väčšinou len vtedy, keď manželka nie je spokojná s odmenou a všetko nám prezradí,“ vraví Vladimír Podroužek. Taxa za podobnú formálnu svadbu sa pohybuje podľa naliehavosti okolo desať tisíc korún.

Nevesty sa ponúkajú najčastejšie v severných Čechách medzi romskou komunitou a ich vyhľadávaním sa už dokonca profesionálne zaoberajú i niektoré firmy!
Cudzinecká polícia pri rozhodovaní o dlhodobom či trvalom pobyte cudzinca nemá možnosť získať o žiadateľovi informácie z jeho vlasti. „Skôr len z okolitých krajín, ale to by tam už musel byť poriadne zmapovaný,“ tvrdí podplukovník Vladimír Podroužek. Zostáva iba spoľahnúť sa na vlastnú databázu. Za predchádzajúci rok do nej zaznamenali napríklad len v Prahe viac ako dva a pol tisíc zákazov pobytu a stovku vyhostení.

Ohrozenie zo strany cudzincov cítia ľudia v mnohých rovinách. Okrem viditeľnej násilnej a majetkovej trestnej činnosti v uliciach sa obávajú i skrytej a dlhodobo organizovanej práce cudzích tajných skupín a organizácií rôzneho druhu. A nemusí ísť len o organizácie zločinecké a nelegálne. Prirodzene sa k nim pridružujú i oficiálne tajné služby rôznych štátov, ktoré vždy vzbudzujú obavy. Na letisku v Ruzyni vraj sídli jednotka oficiálnej izraelskej tajnej služby Mossad, ktorá bdie nad bezpečnosťou civilnej leteckej dopravy do tejto krajiny.
„Nie je to pravda, že by u nás pôsobili jej príslušníci,“ vyvracia tento chýr plukovník Václav Kuthan. „Každá krajina prijíma opatrenia, ktoré uzná za vhodné. Štruktúra bezpečnostných zložiek je v židovskom štáte iná, zastrešuje ju priamo vláda. Doprava má pritom svoju vlastnú samostatnú bezpečnostnú službu, ktorá nemá nič spoločné s armádou, ani s políciou, ale ani s izraelskou tajnou službou. Ľudia z tejto služby v Ruzyni zabezpečujú odbavovanie letov a ich bezpečnosť. Naša Cudzinecká polícia s nimi spolupracuje. Podobne tam však pracujú rôzne ďalšie služby pri odbavovaní napríklad amerických a iných liniek.“
Otvorené hranice znamenajú vždy väčšie riziko importu kriminality. Brániť sa proti ne-mu možno len kvalitnou a premyslenou legislatívou a jej dôsledným uplatňovaním.