V apríli roku 1930 začal denník Los Angeles Times informovať o jednom z najbizarnejších sexuálnych škandálov všetkých čias, ktorý aj v dnešnej dobe podstatne uvoľnenejších mravov hocikomu nadvihne obočie. Jeho aktérmi boli sexuálne náruživá žena menom Dolly, jej manžel alkoholik a mladučký milenec, ktorý žil životom netopiera a skrýval sa v podkroví ich domu. Romantická zápletka ako vypožičaná z Červenej knižnice nakoniec vyústila v zločin, ktorý bol odhalený až o niekoľko rokov neskôr.
Walburga „Dolly“ Korschel (1880 – 1961) bola dcérou nemeckých imigrantov a vyrastala na chudobnej farme na Stredozápade USA. Vydala sa za Freda Oesterreicha, bohatého majiteľa prosperujúcej továrne na výrobu záster. Pár sa usadil v Milwaukee, ale manželská idyla sa nedlho po svadbe rozplynula. Frank totiž holdoval alkoholu a Dolly nebola náležite sexuálne uspokojená. „Jej oči a jej chúťky pritiahli do jej života dlhú šnúru mužov a jedného potom poslali na smrť,“ napísali neskôr noviny LA Times.
V nezvyčajne teplom jesennom dni roku 1913 Dolly požiadala Freda, aby jej poslal z továrne niekoho na opravu šijacieho stroja. Keď potom 17-ročný Otto Sanhuber zaklopal na ozdobné vchodové dvere, otvorila mu tridsaťtri ročná žena, ktorá mala na sebe len pančucháče a priesvitný hodvábny župan. Zaprášený šijací stroj značky Singer zostal nedotknutý v spálni, čo sa ale nedalo povedať o pani Oesterreichovej. Ten deň začal medzi Dolly a Ottom nezvyčajný milostný románik, ktorý trval viac ako desať rokov.
Na začiatku ich milostného vzťahu sa dvojica schádzala v hoteloch. Čoskoro ale stratili zábrany a oddávali sa telesným radovánkam v pohodlí manželskej postele. Časté návštevy mladého Otta však čoskoro vzbudili pozornosť ľudí v susedstve. Dolly im vysvetľovala, že je to jej „potulný nevlastný brat“, však aby rozptýlila akákoľvek podozrenie, vymyslela svojrázne riešenie. Otto dá v továrni výpoveď a nasťahuje sa k nim do podkrovia. Tam jej manžel nikdy nechodí, a budú tak mať možnosť sa každý deň nerušene schádzať a potajomky smilniť.
Otto s týmto nápadom súhlasil, hoci to znamenalo vzdať sa všetkých kontaktov a skrývať sa pred svetom. Ako priznal pre noviny LA Times o mnoho rokov neskôr, bol sexuálnym otrokom Dolly, ktorú miloval, „ako chlapec miluje svoju matku“, a z lásky k nej sa nechal dobrovoľne uväzniť. Po večeroch hltal hromady brakových knižiek, ktoré mu Dolly nosila z knižnice, a dokonca začal skladať vlastné príbehy.
Tajomný duch z podkrovia
Takto žil Sanhuber v podkroví domu Oesterreichových nepozorovane päť rokov, mal pravidelný sex s Dolly a dokonca uverejnil pod pseudonymom niekoľko svojich poviedok v brakových magazínoch. Medzitým Fred Oesterreich začal pochybovať o svojom duševnom zdraví. Počul nevysvetliteľné zvuky z podkrovia, mizli mu cigarety a niektoré noci sa mu zdalo, že škárou pod dverami zazrel, ako sa vlečú okolo tajomné tiene. Na to konto sa rozhodol presťahovať, bez toho aby tušil, že neznámy fantóm ho bude nasledovať aj do nového bydliska.
Dolly s presťahovaním súhlasila za podmienky, že nový dom bude mať podkrovie. Tam si potom presťahovala svojho, vtedy už 22 ročného milenca. V Los Angeles manželstvo Oesterreichových prechádzalo už vážnou krízou. Fred pil čím ďalej viac a hádky medzi manželmi nadobúdali čoraz väčšiu agresivity. 22. augusta roku 1922 prepukla obzvlášť ostrá hádka a Sanhuber, z obáv o život svojej milenky, zbehol dole, ozbrojený dvoma Fredovými pištoľami. Tri guľky napálil priamo do krku svojho soka a na mieste ho zabil.
Utajená vražda
Milenci sa potom rozhodli narafičiť scénu tak, aby to vyzeralo, že došlo k lúpežnému vlámaniu. Sanhuber zobral Fredove diamantové hodinky a zamkol Dolly do komory. Ukryl sa opäť v podkroví, zatiaľ čo Dolly kričala hlasno o pomoc. Jeden zo susedov to začul a zavolal políciu. Tá nemala dôvod Dolly neveriť. Veselá vdova tak zdedila po manželovi všetko jeho bohatstvo a kúpila si nový dom. S priestranným podkrovím samozrejme.
Aj keď už nebol dôvod, prečo tam naďalej ukrývať milenca, vzťah tých dvoch, založený na dominancii a podriadenosti, pokračoval v rovnakých koľajach. Dolly navyše nadviazala vzťah so svojím právnikom Hermannom Shapiro, a od toho okamihu začala robiť sériu chýb, ktoré ju neskôr usvedčia z trestného činu.
Tou prvou bolo to, že Hermannovi venovala diamantové hodinky. Ten ale spoznal, že to sú tie, ktoré boli odcudzené jej nebožtíkovi manželovi. Dolly však Hermannovi sladkým hlasom vysvetlila, že ich našla pod vankúšom sedadla a nevidela dôvod, prečo o tom informovať polici. Pre istotu ale ešte v ten istý večer požiadala svojho tretieho milenca, Roya Klumba, aby vyhodil obe vraždiaci zbrane do dechtovej jamy. Keď sa s ním neskôr rozišla, ohrdnutý milenec to nahlásil polícii.
Dolly potom policajti zadržali a vypočúvali, ale neboli schopní vysvetliť, ako sa mohla zvonku zamknúť v komore, preto nakoniec upustili od obvinenia a prepustili ju z väzby. Lenže Dolly sa predtým dopustila ďalšej chyby, keď v čase svojho zadržania poprosila Shapiro, aby nosil jedlo jej „potulnému nevlastnému bratovi“ do podkrovia. Sanhuber bol šťastný, že po rokoch žitia na samotke konečne vidí nejakého muža a má sa s kým porozprávať. Rozhovoril sa a prekvapeného právnika zahrnul pikantnými historkami o svojom dlhoročnom sexuálnom zneužívaní. Shapiro mladíka vyhodil z domu a ten zo zúfalstva utiekol do Kanady, kde si zmenil meno a oženil sa.
Zločin a žiadny trest
Dolly sa s Hermannom rozišla v roku 1930, keď sa v rovnakej dobe čírou náhodou do Los Angeles vrátil Otto Sanhuber. Nahnevaný Shapiro šiel oboch milencov udať na políciu. Boli zadržaní a skončili pred súdom, Sanhuber bol obvinený z vraždy. Pretože však od zavraždenia Oesterreicha uplynulo už osem rokov, bol jeho skutok premlčaný, takže bol nakoniec zbavený obvinenia, rovnako ako Dolly. Tá si potom našla nového milenca a zostala s ním tridsať rokov, dokonca sa za neho aj vydala. Zomrela v roku 1961 v 81 rokoch.
Sanhbuer, ktorý v očiach verejnosti získal nálepku nemorálneho sexuálneho devianta a vraha, radšej odišiel z Los Angeles a zmizol nevedno kam. Prípad totiž v roku 1930 niekoľko mesiacov plnil stránky novín.
