V tom čase zaplavili USA automobily. Objavilo sa ich naraz toľko, že upchávali komunikácie, ktoré na nápor dopravy neboli projektované. Centrum Oklahoma City ráno zahltili parkujúce automobily zamestnancov, ktorí takto blokovali prístup k obchodom zásobovaniu aj zákazníkom. Obchody upadali. Preto obchodníci poverili člena dopravnej komisie miestnej obchodnej komory Carla Mageea riešením neúnosnej dopravnej situácie v centre mesta.
Magee (právnik a vydavateľ) vymyslel parkovacie hodiny, prostredníctvom ktorých sa za parkovanie platilo drobnou kovovou mincou. S technickým riešením mu pomohli profesori Oklahoma State University H.G. Thueson and Gerald A. Hale.
Podľa polohy parkovacieho miesta sa za 5 centov mohlo parkovať od 15 minút do jednej hodiny. Ak vodič čas „prešvihol“, našiel si za stieračom pokutový lístok.
Prvých 150 parkovacích hodín nainštalovali v uliciach Oklahoma City 16. júla 1935.
Zariadenie vyvolávajúce medzi vodičmi zhrozenie bolo aj zdrojom komických situácií. Štvorica kartárov si napríklad na parkovacom mieste rozložila stôl a venovala sa hre. Samozrejme, po zaplatení poplatku.
Američania však považovali zavedenie parkovacích hodín za neamerické. Chápali ho ako porušenie svojich ústavných práv a iniciovali súdne spory. Tie síce pritiahli záujem verejnosti, ale parkovacie hodiny ostali, zrejme aj preto, že sa stali zdrojom mestských príjmov. O 16 rokov neskôr, v roku 1951, mali v USA už milión týchto nenávidených žrútov na peniaze.
Parkovanie v centrách miest dodnes zostalo hrou na nervy vodičov. Napriek rôznym formám spoplatnenia sa zdá, že takým aj zostane.
