Japonská zločinecká sieť yakuza v posledných rokoch kvôli agresívnejšiemu vymáhaniu zákona slabne a opúšťa ju čoraz viac členov. A hoci sa mnohí z nich chcú po rokoch páchania zločinov vydať na správnu cestu, pri snahe o zaradenie sa do normálnej spoločnosti čelia stigmám.
Kuchár Takaši Nakamoto vo svojom bistre denne servíruje zákazníkom rezance udon na mnoho spôsobov. Odkaz na jeho skorší život, chýbajúceho malíčka na ľavej ruke, si všimne málokto. Nakomoto viac ako tridsať rokov pôsobil v radoch Kudo-kai, brutálneho syndikátu spadajúceho pod yakuzu.
Úsilie japonskej polície viedlo v posledných rokoch k väčšiemu počtu odpadlíkov ako je Nakamoto, ktorí sa po rokoch v mafiánskej hierarchii, ktorá očakáva úplnú poslušnosť a lojalitu, snaží zaradiť do normálnej spoločnosti.
Yakuza v Japonsku roky fungovali pomerne otvorene. Polícia ju často sledovala z diaľky s tým, že sa na svojom území postará o drobnú kriminalitu a bežných ľudí nechá na pokoji. Úradníkom ale časom došla s jej podnikaním, ktoré zahŕňa obchodovanie s drogami, pranie peňazí či hazard, trpezlivosť. A organizácia sa začala postupne rúcať.
Keď Nakomoto v roku 2015 vyšiel z väzenia, kde sedel už po niekoľkýkrát, rozhodol sa pre zmenu. „Stratil som vieru v organizáciu aj jej budúcnosť. Bolo na čase odísť,“ hovorí pre The Washington Post (WP) päťdesiatpäťročný muž, ktorý si bistro otvoril v meste Kitakjúšú – hlavnej bašte Kudo-kai.
„Bol som ochotný urobiť po Yakuze všetko, pokojne aj zomrieť. Teraz rovnaké odhodlanie vkladám do života a práce v normálnej spoločnosti,“ dodáva.
Zatiaľ čo v roku 2011 japonská polícia vedela o asi 70 300 členoch Yakuzy, do roku 2020 tento počet vplyvom intenzívnych zásahov klesol na 25 900. Exodus podľa WP umožnil dlhoročným členom, ako je Nakamoto, opustiť organizáciu bez strachu z odplaty za porušenie.
Prechod do normálnej spoločnosti je náročný
Zaradiť sa medzi ostatných ale pre bývalých gangstrov nie je ľahké, pretože čelia stigme aj právnym prekážkam. Hoci vláda ponúka odpadlíkom v rámci sociálnych programov finančnú podporu, mnoho dverí pre nich zostáva zatvorených.
Členovia yakuzy navyše bývajú nápadní. Okrem chýbajúcej časti malíčka, čo je súčasťou rituálu „yubicume“, ktorý v organizácii slúži ako spôsob na potrestanie či na ospravedlnenie, mávajú aj špecifické farebné tetovanie.
„Asi pred desiatimi rokmi sa organizácie spadajúce pod jakuzu stali tak drzými a finančne silnými, že úrady po celom Japonsku prijali vyhlášky zakazujúce akejkoľvek firme alebo človeku byť s členom alebo aktivitou jakuzy spájaný,“ opisuje probačný úradník ministerstva spravodlivosti Noboru Hirosue.
„Zákony sú navrhnuté tak, aby yakouzu úplne izolovali od spoločnosti,“ dodáva Hirosue s tým, že to okrem iného znamenalo, že členovia organizácie si už nemohli otvárať bankové účty, prenajímať domy či získať akékoľvek poistenie alebo zmluvu u mobilného operátora.
„Okrem členov to obmedzilo aj ich rodiny,“ hovorí Garyo Okita, ktorý roku 2014 opustil najväčší syndikát v krajine Jamaguči-gumi. Zmena viedla okrem iného k predčasným odchodom šéfov organizácie do dôchodku.
„Zákon mal na svet yakúzy zásadný vplyv,“ hovorí Okita, ktorý sa teraz živí písaním kníh a dohliadaním na filmy o japonských ganziách.
Slučka pre „Vraha z twitteru“! Samozvaný pomocník samovrahov mal doma kusy tiel
Prvé legálne zamestnanie v päťdesiatšiestich rokoch
Motihiša Nakamiza po opustení Kudo-kai v roku 2011 nastúpil v meste Hakata neďaleko Kitakjúšú do realitnej spoločnosti svojich rodičov. Po tridsiatich rokoch v akúze to bolo jeho prvé legálne zamestnanie. Mal ale vzácne šťastie, pretože miestne predpisy zakazujú niekdajším členom množstvo činností.
Napríklad počas piatich rokov od opustenia yakouzy si nesmie otvoriť bankový účet ani podpísať zmluvu o prenájme.
Vládne dáta ukazujú, že z členov organizácie, ktorí svoj odchod v rokoch 2010 až 2018 nahlásili políciu, našli zamestnanie len tri percentá z nich. „Nenájdu prácu, a tak sa vrátia k yakuze alebo inému gangu,“ líči Hirosue.
„Keď opustíte yakuzu, prvých päť rokov nie ste ako ostatní. Ľudia často hovoria o tom, že začínajú niečo od nuly, ale my začíname od mínusu a pracujeme smerom k nule,“ hovorí 65-ročný Nakamizo, ktorý teraz najíma bývalých členov do svojej spoločnosti v rámci vládneho programu.
Vrah telá svojich deviatich obetí chladnokrvne rozrezal, hrozí mu trest smrti
„Prvých päť rokov zvládne len desať percent z nich, zvyšok obvykle skončí návratom k zločinu. Spoločnosť by im mala dať lepšiu šancu,“ myslí si.
Tiež kuchár Nakamoto patrí k tým šťastnejším. Bistro otvoril pred uplynutím päťročného limitu len vďaka tomu, že si vybudoval s miestnou komunitou skvelý vzťah – spočiatku zbieral odpadky na ulici a dobrovoľne sa hlásil na akúkoľvek pomoc. O svojej minulosti hovoril s ľuďmi otvorene.
Úradníci nakoniec jeho žiadosť o otvorenie reštaurácie predčasne schválili. „Nemôžete päť rokov čakať, kým k vám ľudia prídu a pomôžu vám. Tak sa nič nezmení. Musíte ísť a osloviť ich ako prvé,“ uzatvára Nakamoto.
