Podľa odhadov nórskeho geologického ústavu Spektrum sa skrývajú v chorvátskych pobrežných vodách asi tri miliardy barelov ropy, čo by znamenalo druhé najväčšie nálezisko v Európe. Barbara Doric, prezidentka chorvátskeho úradu pre uhľovodíky, je ale pri číslach opatrná.“Je veľmi ťažké odhadnúť veľkosť rezerv pred skúšobným vrtom,“ hovorí, že údaje od Spektrumu dokazujú len toľko, že „ide o dobrú príležitosť pre ťažbu ropy v tomto regióne.“
Chorvátsko má podľa americkej energetickej agentúry EIA zásoby ropy vyčíslené na 70 miliónov barelov, plynové rezervy vo výške 25 miliárd metrov kubických, ale v oboch prípadoch je čistým dovozcom týchto zdrojov energie. Odborníci sa zhodujú so záhrebskou vládou v tom, že ak sa nádeje ohľadom nálezísk potvrdia, bude to mať dopad aj na širší región. „Chorvátske sny utvrdzuje aj záujem 40 ropných spoločností o prípadné nerastné bohatstvo, vrátane tých najväčších mien,“ upozorňuje Jim Thomas, viceprezident konzultačnej firmy IHS. IHS pomohla vláde pri príprave tendra.
Koncesie vydané na prieskum budú mať životnosť päť rokov, s možnosťou predĺženia o rok. V nadväznosti na ne potom nasleduje 25 ročná licencia na ťažbu. Všetky činnosti ohľadom prieskumu aj ťažby bude koordinovať „domáca“ spoločnosť v rukách štátu Ina. Už dlhší čas sa ale ťahá debata o vlastníctve tejto spoločnosti medzi majoritným akcionárom Mol a záhrebskou vládou.
Na jednej strane nadšenie, na druhej pochybnosti, hlavne čo sa týka možného vplyvu na životné prostredie. A ako by šla ťažba dohromady s cestovným ruchom, ktorý dnes krajine prináša ročne sedem miliárd dolárov. Hranice jednotlivých blokov sa nachádzajú desať kilometrov od pevniny a šesť kilometrov od ostrovov. Zatiaľ celý prípad nijak neovplyvnil chorvátsky cestovný ruch, ale stačí prípadný únik pri jednej vrtnej súprave a všetko sa zmení. Pokušeniu je ťažké odolať. Hlavne ak Chorvátska ekonomika bude tento rok produkovať sotva viditeľný nárast už šiesty rok po sebe. V takomto pohľade to skúsiť s rozvojom energetiky určite stojí za risk.
