Z elitného vojnového ostreľovača sa v civile stal masový vrah

Howard Unruh, bol typický príklad masového vraha, ktorému „preskočilo“, a rozhodol sa jednoducho pomstiť celému svetu. Narodil sa v Camdene, štát New Jersey a vyrastal v sporiadanej rodine. Tesne po maturite nastúpil do armády, kde sa vycvičil za ostreľovača. Už jeho spolubojovníci z kurzu si všimli, že jeho jedinou záľubou sú zbrane. Nechodieval na vychádzky, nechodil s dievčatami, svoj voľný čas venoval čítaniu biblie, trénovaniu streľby a čisteniu zbraní. Na fronte v roku 1943 v Taliansku dostal niekoľko vyznamenaní za odvahu, keď ako strelec v tankovej veži dosahoval mimoriadne výsledky. Počas vojny si písal podrobný denník, kde si presne zaznamenal smrť každého nemeckého vojaka, ktorého zastrelil.

Keď sa vrátil do rodného mesta, nikto ho nevítal so slavobránou a on upadal do zabudnutia. Chcel sa stať lekárnikom a prihlásil sa na niekoľko preškoľovacích kurzov. Jeho najväčšou záľubou však stále ostávali zbrane a streľba. Doma mal pozoruhodnú kolekciu pištolí, pušiek, nožov a mačiet. S postupom času sa stával stále málovravnejším a čudáckejším. V pivnici rodičovského domu si zriadil strelnicu, kde trénoval. Stále častejšie sa kvôli svojej čudáckej povahe dostával do konfliktov so susedmi. Znova si začal písať denník, v ktorom si pedantne zapisoval mená všetkých, ktorí ho urazili, alebo mali akékoľvek poznámky. Na vrchole zoznamu boli susedia Cohenovci, pretože pani Cohenová raz vyčítala Howardovi, že chodí cez ich záhradu. Neskôr Cohenovci kúpili svojmu deväťročnému synovi trúbku, čo Howard pokladal za schválnosť. Hoci sa stále viac a viac hneval na celý svet, nesnažil sa ešte útočiť. Najskôr sa snažil vytvoriť si bariéru proti ostatným. Za pomoci otca vystaval okolo dvora vysoký drevený plot a osadil veľkú drevenú bránu.

Jeho svet sa zrútil 9. septembra 1949, keď o tretej ráno zistil, že im niekto bránu ukradol. Pokladal to za útok celého sveta proti svojej osobe a rozhodol sa pomstiť každému, koho uvidí. Až do rána upreto hľadel do stropu, počas raňajok sa rozhodol, že prvým, koho zabije, bude jeho matka, aby ju ušetril neskorších nepríjemností pri vyšetrovaní. Tá však v synových očiach zbadala šialenú nepríčetnosť a utiekla sa schovať k susedom. Howard Unruh vyrazil na svoju odplatu o 9,20 hod, plne ozbrojený všetkým, čo doma mal, s vreckami plnými munície. Preliezol plot, pretože nechcel prejsť cez dieru, ktorá ostala po ukradnutej bráne.

Najskôr mu prišiel do rany obuvník John Pilarchik, potom v susednom holičstve 6-ročný Edward Smith, ktorý sedel na hojdacom koníkovi. Protestujúci majiteľ holičstva Clark Hoover, ktorý Unruha poznal od detstva, dostal dve guľky rovno do čela. Matku a jedenásťročnú sestru malého chlapca ušetril. Cestou k obchodu Cohenovcov na ulici zastrelil dvoma ranami do hlavy svojho poisťovacieho agenta Jamesa Huttona. Cohenovci, ktorí videli, čo sa deje, sa utekali schovať na poschodie svojho domu. Unruh vyšiel na poschodie a keď začul šramot v skrini, dvakrát do nej vystrelil. Z dverí vypadla mŕtvola pani Cohenovej. Vo vedľajšej miestnosti zastrelil matku pána Cohena, ktorá telefonicky volala políciu. Cohen so synom sa snažili uniknúť po rímsach domu. Unruh sa vyklonil z okna a Cohena dvakrát strelil do chrbta, jeho mŕtve telo spadlo na chodník pred dom. Jeho syn sa na rímse pošmykol a zostal bezmocne visieť, ale Unruh ho nechal tak. Na ulici ešte raz strelil do mŕtveho Cohena a hneď nato zastrelil náhodného chodca, ktorý sa pristavil pri bezvládnom tele. Pokojne sa pobral ďalej a na križovatke dvoma ranami zastrelil ženu v aute, ktorá čakal na zelenú. Potom zastrelil aj jej matku, ktorá sedela na zadnom sedadle. Vodiča kamiónu, ktorý nič netušiac vystupoval z kabíny auta, strelil do nohy a pobral sa ďalej. Všetci ľudia v panike už medzitým ležali na zemi, obchody boli pozamykané. Howard zadným vchodom vošiel do krajčírstva, kde našiel za stoličkou schovanú manželku majiteľa pani Ferginovú a zastrelil ju dvoma ranami do hlavy. Na ľudoprázdnej ulici zbadal za oknom trojročného Tonyho Hamiltona, ako ho sleduje a zastrelil ho jednou ranou do hlavy. Keď mu nevyšiel ďalší útok na rodinu Harrisovcov, kde dvoch ľudí iba postrelil, za zvuku policajných sirén pokojne odišiel do svojho domu, kde sa zabarikádoval.

Keď ho polícia „vykúrila“ slzotvorným plynom, vzdal sa bez odporu s rukami nad hlavou. Za 15 minút zavraždil 13 ľudí a ako sám povedal, „ak by som mal viac nábojov, zabil by som ich aj tisíc…“ Nikdy sa však nedostal pred súd a ako chorobný paranoik a schizofrenik skončil v psychiatrickom ústave v New Jersey. Zomrel ako 88 ročný 19. 10. 2009