Pri pitve našiel lekár u mŕtveho tridsaťšesťročného muža Rohypnol, preto bolo vylúčené, aby po takej dávke mohol vôbec riadiť vozidlo či doplňovať pohonné látky. Tým sa podstatne zmenil pohľad na celú udalosť.
Nehoda bola prekvalifikovaná na úmyselnú rafinovanú vraždu.
Prvá osoba, na ktorú padlo podozrenie, bola manželka Karola Hubenského. Pani Hubenská síce hrala úlohu vdovy na jednotku, ale vyšetrovatelia sa tým nenechali zmiasť. Spočiatku nemali žiadne dôkazy, preto museli postupovať obozretne a pomaly, aby pani Hubenskú nevyľakali. Nebolo vlastne ani na čo nadviazať, pretože pani Magda v popise svojho manželstva nepripúšťala žiadne rozpory. Naopak vzťah vykreslila ako ideálny, po sedemročnom manželstve iba s občasnými neškodnými výmenami názorov, ktoré nemohli narušiť harmóniu ich vzťahu. Obžaloba sa teda pohybovala na veľmi tenkom ľade a priame dôkazy stále chýbali.
Po vypočutí niekoľkých svedkov však prípad začínal byť o niečo jasnejší.
Susedka vypovedala, že si nechtiac už niekoľkokrát v priebehu polroka vypočula naozaj nepríjemné hádky. „Štekali po sebe, nadávali si a pani Magda sa mu vyhrážala, že ho radšej zabije, akoby ďalej mala znášať tú hroznú potupu…“
I vo výpovedi pani Magdy bola trhlina. Pri prvej výpovedi nezabudla pripomenúť, že jej manžel bol silný fajčiar a podľa nej teda bolo pravdepodobné, že v tej kritickej chvíli si zapálil cigaretu. No neskôr, kolegovia pána Hubenského síce potvrdili, že bol fajčiarom, ale už viac ako rok nevzal cigaretu do úst. Často so žartom komentoval svoje predsavzatie prestať s fajčením tým, že aspoň jedného neduhu sa zriekne.
Právna zástupkyňa Magdy Hubenskej sa snažila svoju mandantku obhajovať: „Nemôžete predsa moju mandantku odsúdiť len preto, že máte pár nepriamych dôkazov. To k vyneseniu rozsudku naozaj nestačí! A už nie na obvinenie z vraždy!“
Jasno do prípadu vniesla až svedkyňa Klára Dančíková, ktorá bola už viac než rok milenkou pána Hubenského a sama sa prihlásila súdu. Vo svojej výpovedi uviedla: „Zoznámili sme sa na pracovisku. Po čase sme spolu trávili každú voľnú chvíľu. Vedela som od Karola, že ich vzťah s manželkou je už čisto formálny, že sa vzájomne odcudzili. Jeho žena však bola veľmi majetnícka, nechcela sa rozviesť, bola agresívna a pri svojich výbuchoch sa Karolovi vyhrážala, že ho zabije.“
Pri týchto slovách svedkyne Kláry Dančíkovej zareagovala spontánne obžalovaná Magda Hubenská: „Ukradla si mi muža a ty si mi rozvrátila manželstvo! Nalákala si ho iba na sex! A on, idiot, o nič iné ani nestál, sviniar jeden! Škoda, že som nezlikvidovala i teba!“ V afekte vyslovené slová pani Hubenskú okamžite usvedčili. Nebyť rozčúlenia, prípad by zostal stále v rovine nepriamych dôkazov. Priznanie naozaj nikto neočakával.
Pri ďalšom pojednávaní Magda Hubenská už iba pokorne, s výrazne oslabenou sebadôverou prehlásila: „Neuniesla som už ďalej to neustále podvádzanie. Klára Dančíková nebola jeho prvou milenkou. Pred ňou ich bolo mnoho a k tomu mu nahrávali i časté služobné cesty. Deti sme nemali a vždy, keď odišiel z domu, zostávala som na dlhé hodiny a mnohokrát i dni sama. V tých chvíľach môj mozog pracoval na plné obrátky. Moja predstavivosť ma doháňala do zúrivosti a v tom hneve a zlosti som začala uvažovať o vražde. A po každej jeho ďalšej služobnej ceste som sa viac a viac utvrdzovala v tom, že je to pre mňa to najlepšie riešenie.
V ten večer som ho uspala, a potom zinscenovala nehodu s horiacim autom.“
Dôvody, ktoré viedli Magdu Hubenskú k hroznému činu, nemohol súd pri vynesení rozsudku zohľadniť a uznať ako závažné. Mohla to predsa riešiť rozumne: rozvodom.
Magda Hubenská bola za vraždu svojho manžela odsúdená na jedenásť rokov väzenia.
Ilustroval Jozef Homola
9926/prv/ -ko-
