Na tamojšom totalitnom režime zarábajú aj ťažobne korporácie zo Západu, ktoré využívajú tamojšiu lacnú pracovnú silu. Svedectvo z baní hovorí o otrasných pracovných podmienkach.
Eritrea je dlhodobo považovaná za jednu z najuzavretejších krajín Afriky. Prezývku Severná Kórea Afriky si nevyslúžil náhodou. V krajine vládne už vyše dvadsať rokov jeden prezident, ktorý obyvateľov drží v šachu. Vrcholom represií je povinná vojenská služba, ktorá môže trvať aj desať rokov.
Práca je v Eritrei zo zákona povinná. Kto nevstúpi do armády, toho zamestná stať, uvádza organizácia Human Rights Watch. Desaťtisíce mladých Eritrejčanov končí v baniach, ktoré predstavujú hlavný pilier ekonomiky zbedačenej krajiny. A práve z toho čerpá rad západných korporácií.
Vlna kritiky sa v posledných mesiacoch znáša najmä na kanadskou banskou spoločnosť Nevsun Resources, ktorá je majoritným vlastníkom najväčšieho eritrejskéj bane Bisa. Od roku 2008 sa tu ťaží zlato a meď. Pracovníci Nevsun Resources priamo na mieste dohliadajú na ťažbu i export vyťaženého materiálu do cudziny.
Podľa Sheily Keetharuthové, pracovníčka OSN, ktorá dohliada na dodržiavanie ľudských práv v Eritrei, v bani Bisa už od jeho otvorenia bujnie moderné otroctvo.
