Zachránil prezidenta a zneškodnil atentátnika. Z takýchto osôb sa väčšinou stávajú národný hrdinovia, čo bol spočiatku aj prípad veterána z Vietnamu Olivera Sippla. Lenže potom sa médiá začali rýpať v jeho živote a zistili, že je homosexuál. Z hrdinu bol zrazu štvanec.
22. októbra 1975 išiel Oliver Sipple ako obvykle do práce. V San Franciscu sa v tú dobu konala tlačová konferencia prezidenta Geralda Forda v hoteli St Francis. Po jej skončení prezident vyšiel pred budovu, kde na neho čakal dav jeho priaznivcov. Medzi nimi ale bola aj Sara Mooreová, obyčajná matka štyroch detí vyzbrojená revolverom. Sipple si ju a jej zbrane všimol, keď prechádzal okolo. Pribehol k nej vo chvíli, keď sa zrovna snažila zastreliť prezidenta, a pištoľ jej zobral. Mooreová síce stihla vystreliť, ale trafila len obďaleč stojaceho taxikára, ktorého guľka našťastie len škrabol. Potom už sa jej ujali profesionálni bodyguardi a polícia.
Mooreová na súde dostala doživotie. Nebol to prvý útok na Forda, nedlho predtým sa ho pokúsil zabiť jeden z nasledovníkov vraha Charlesa Mansona. Zo Sippla urobila celá udalosť hrdinu a miestne noviny o ňom chceli napísať veľký článok. K tomu ale potrebovali zistiť ďalšie informácie, ako napríklad, čo je Sipple vlastne zač. Primárne za tým samozrejme nebola snaha ublížiť, ale dosť sa to zvrtlo.
Sipple bol totiž bývalý vojak, veterán z vojny vo Vietname, ktorý bol dvakrát zranený. To bolo skvelé, ako profil hrdinu sa to veľmi hodilo. Lenže Sipple už v armáde nebol, namiesto toho bol aktívny v miestnej sanfranciskej LGBT komunite a pomáhal s kandidatúrou prvému Gayovi vo vysokej politike Harveymu Milkovi.
Sipple vedel, čo sa chystajú noviny napísať, a volal do niekoľkých redakcií, aby neuvádzali jeho pravé meno a identitu. Dokonca tvrdil, že nestojí o to byť hrdinom, že je vlastne zbabelec a že odzbrojenie strelkyne bola najdesivejšie vec, akú kedy zažil. Lenže od veterána z Vietnamu to znelo minimálne podivne. Navyše médiá už mali informáciu o Sippleho sexuálnej orientácii a rozhodli sa ju zverejniť.
Správy vzbudili v spoločnosti veľké pobúrenie. Samotná Sippleho rodina nemala o tom, že je homosexuál, žiadne informácie a dozvedeli sa to z novín. Celej veci sa chytil aj sám Milk, ktorý vydal stanovisko, že gay komunita je na Sippleho hrdá, a celkovo sa snažil z jeho situácie vytrieskať politický kapitál pre LGBT komunitu. Samotný Sipple ale prechádzal peklom. Jeho otec sa s ním odmietol baviť, a dokonca mu oznámil, že nie je vhodné, aby sa objavil na pohrebe svojej matky, ktorá nedlho predtým zomrela (pravdepodobne z šoku).
Sipple zdrvený postupom novín podal žalobu na sedem veľkých redakcií, ktoré všetky bez jeho dovolenia informovali o jeho sexuálnej orientácii. Na súde tvrdil, že mu zverejnenie prinieslo verejnú hanbu, problémy v osobnom živote a celkové poníženie. Lenže prípad súd vôbec neotvoril kvôli tomu, že údajne bola Sippleho sexuálna orientácia známa mnohým ľuďom, najmä jeho priateľom z gay komunity, a nebola tak žiadnym tajomstvom. Pre Sippleho bolo zdrvujúce aj to, že prezident mu nepoďakoval, nieto aby ho ako záchranca svojho života pozval oficiálne do Bieleho domu. Až oveľa neskôr dostal oficiálne poďakovanie, ktoré si zavesil na stenu.
Moslim objal samovražedného atentátnika tesne pred výbuchom. Zachránil stovky ľudí
Zomrel v 47 rokoch vo svojom byte, kde žil dlhé roky úplne sám. Jeho život je ukážkou toho, že médiá môžu aj statočného človeka úplne zničiť, ak sa proti nemu postaví verejná mienka.
