Dvadsaťročný Franz Wunsch bol členom SS a slúžil ako stráž v koncentračnom tábore v Osvienčime. Na jeho narodeniny mu kolegovia priviedli slovenskú Židovku, aby mu zaspievala pieseň k narodeninám. Pre ňu to mal byť posledný deň, kedy bola na svete.
Ona Židovka bola Helena Citrónová, ktorá skončila v koncentračnom tábore spoločne so svojou sestrou. Helena bola hneď z rána odsúdená k smrti v plynovej komore. Predtým ju ale priviedli ešte k mladému vojakovi, aby mu zaspievala pieseň. Mal totiž narodeniny. Helena spievala, ako najlepšie dokázala, pretože doslova spievala o život. Dúfala, že obmäkčí esesákov a zvráti svoj osud.
Keď sa Wunsch dozvedel, že dievča má čoskoro skončiť v plynovej komore, skutočne sa rozhodol, že tomu zabráni. Podarilo sa mu nejako zariadiť, aby bola zo zoznamu ľudí určených na likvidáciu, vyradená. Potom prišiel do baráku, kde Citrónová pracovala, a dal jej malý papierik. Stálo tam: „Milujem ťa“.
Lenže jeho city neboli opätované. „Radšej by som umrela, než mať niečo s esesákom,“ spomínala po vojne Citrónová. Po nejakom čase sa však jej city začali meniť. Navyše Wunsch zariadil, že ani jej sestra neskončila v plynovej komore. Citrónová priznala, že s Wunschom v tábore spala. Zásoboval ju oblečením a potravinami. Ale v takýchto šialených podmienkach jednoducho nemôže vzniknúť zdravý vzťah. Ich cesty sa rozdelili a Citrónová na svojho záchrancu zabudla.
Napriek tomu sa ich cesty ešte raz stretli. Wunsch po vojne odišiel do Rakúska, Citrónová sa stala občiankou novozaloženého štátu Izrael. V roku 1973 skončil Wunsch u viedenského súdu. Bol obvinený, že sa podieľal na zabíjaní Židov v Osvienčime, bil a týral väzňov. Dôkazy aj svedectvo proti nemu boli nezvratné. Na súde sa ale nečakane objavila tiež Citrónová so svojou sestrou a obe obhajovali Wünscha. Napriek tomu nakoniec dostal vysoký trest väzenia. „Túžba zmenila moje brutálne správanie. Zamiloval som sa do Heleny. Stal som sa vďaka nej iným človekom,“ vypovedal na súde.
Citrónová zomrela v roku 2005, Wunsch o štyri roky neskôr.
