Zakladateľ Universal Studios začínal s 50 dolármi vo vrecku a od Edisona sa nenechal vydierať

Carl Laemmle sa narodil v roku 1867 v Laupheimu, malom mestečku na juhu Nemecka. Keď mal 17, tak emigroval do Ameriky a usadil sa v Chicagu, odkiaľ sa neskôr presťahoval do Wisconsinu. Za tú dobu vystriedal množstvo prác a potom sa na dvanásť rokov uchytil ako kníhkupec. V práci podal výpoveď keď mu odmietli pridať. Bol rok 1906 a svetom hýbal film ako revolučný spôsob zábavy. Populárna boli takzvané nickelodeony, prvé kiná. Meno vzniklo z gréckeho názvu pre divadlo a z nikláky, americkej mince v hodnote 5 centov. Toľko totiž stála jedna vstupenka. Laemmle sa vrátil do Chicaga a taký nickelodeon si otvoril. Neubehol ani rok a Laemmle vlastnil hneď niekoľko kín a založil si spoločnosť Laemmle Film Service. Tá bola najväčšou nezávislou filmovou spoločnosťou, s tým, že nezávislou sa rozumelo „nepatriace Edisonovi“. Thomas Alva Edison vymyslel kinetoskop, jeden z prvých prístrojov na natáčanie filmov, a všeobecne sa snažil vyvíjať filmovej technológie. Keď chcel Laemmle svoj podnik posunúť ďalej a začať si vyrábať vlastné filmy, dostal sa s Edisonom do sporu.

Edisonova spoločnosť Motion Pictures Patent Company si nárokovala časť zárobku všetkých natočených filmov v Amerike, pretože pri ich točení bola použitá technika vyvinutá Edisonom. Ďalej spoločnosť uvaľovala daň dva doláre týždenne komukoľvek len za to, že smie kupovať a premietať jej filmy, a zakazovala použitie titulkov vo filmoch, pretože sa bála, že si po priznaní zásluh budú herci nárokovať väčšie honoráre. Laemmle Edisonovi odmietol platiť a Motion Pictures Patent Company na neho uvalila neuveriteľných 289 žalôb. Laemmle úder vrátil tým, že svoje filmy kinám ponúkal za zlomok ceny a bez dodatočných poplatkov. Do novín nechal dať výsmešnú reklamu, ktorá znela: „Už si tento týždeň zaplatil dva doláre za právo fajčiť vlastný fajku?“

Laemmle rozpory vydržal a v roku 1912 svoju spoločnosť reformuje na Universal. Uteká pred Edisonom a presúva sa na západ. V Kalifornii bola lacná pôda ideálna pre založenie veľkého štúdia. Miestne príroda bola rozmanitá a využiteľná pre natáčanie – hory, jazerá, lesy i oceán. Uvádza sa, že Laemmle bol z prvých filmových priekopníkov ten najvrúcnejší. Rád udržiaval so svojimi hercami dobré priateľské vzťahy a ich zásluhu oceňoval vôbec prvými titulkami vo filmoch. Vďaka tomu stál tiež za zrodom Florence Lawrence, vôbec prvej filmovej hviezdy, ktorá bola pred Laemmlem známa len ako „dievča z kina“.

Studio Universal bolo v tom čase jediné filmové štúdio, ktoré vykonávalo prehliadky ateliérov pre turistov. Vďaka svojmu ústretovému prístupu sa Laemmlovi hovorilo „Strýčko Carl“. Údajne to ale nebola len prázdna prezývka, pretože na výplatnej páske vždy figurovalo niekoľko jeho príbuzných.

nastalo medzi rokmi 1915 a 1925. Universal Studios bolo najväčším a najproduktívnejším štúdiom na svete. Filmy Zvonár u Matky Božej (1923) a Fantóm opery (1925) herca Lona Chaneyho mali svetový úspech. V roku 1930 Laemmle odovzdal štúdio svojmu synovi Carlu juniorovi. Pod jeho vedením sa Universal preslávilo filmami o príšerách, ako je Drakula alebo Frankenstein. Koniec prišiel v roku 1936, keď štúdio vyprodukovalo film Loď komediantov. Na ten si muselo zobrať veľkú pôžičku, ktorú nebolo schopné splácať. Laemmle junior musel štúdio predať. V úlohe väčšinového vlastníka sa potom v priebehu histórie vystrieda mnoho subjektov a medzi nimi bola aj spoločnosť General Electric Company, založená Thomasom Alva Edisonom. Pomyselný kruh sa tak uzavrel.

Carl Laemmle senior zomrel tesne po začiatku vojny v roku 1939. Hrôzy nacizmu ale spoznať stačil a svojimi vlastnými peniazmi financoval emigrácii Židov z nemeckých miest. Uvádza sa, že takto zachránil na 300 rodín.