Teraz sa však predstavitelia Svätého Vincenta a Grenadíny rozhodli vytiahnuť do boja proti niekdajším koloniálnym mocnostiam. Chcú po nich ospravedlnenie a finančné odškodnenie kvôli obchodu s otrokmi.
Tyrkysové more, ideálne podmienky pre jachtárov a častý výskyt hurikánov. To sú hlavné symboly štátu Svätý Vincent a Grenadíny, ktorý sa rozkladá na 33 ostrovoch neďaleko severného pobrežia Južnej Ameriky. Len polovica z nich je obývaná, celkom tam nežije ani 120 tisíc obyvateľov. Napriek tomu sa tamojší predstavitelia rozhodli dať o sebe zvyšku sveta vedieť.
Šesťdesiatsedemročný premiér Ralph Gonsalves žiada niekdajšie koloniálne mocnosti, aby sa ospravedlnili za ujmu, ktorú menej rozvinutým krajinám spôsobili obchodom s otrokmi.
Európania tam za otrasných podmienok privážali obyvateľov strednej a západnej Afriky, aby v karibskej oblasti dreli na úrodných plantážach cukrovej trstiny. „Je to najvýraznejší problém dnešnej doby,“ vysvetľoval predseda vlády britským novinárom.
Po Veľkej Británii, Francúzsku a Holandsku ostrovania okrem ospravedlnenia požadujú aj finančnú kompenzáciu. Ako uvádza britský denník The Guardian, Gonsalves to považuje za svoj osobný záväzok voči všetkým miestnym. Svoj cieľ chce dosiahnuť spoločne s celou dvadsiatkou štátov Karibského spoločenstva, ktorému by jeho stáť mal čoskoro začať predsedať.
O finančnú náhradu za škody, ktoré karibská kultúra utrpela kvôli rozmachu koloniálnych mocností Európy, usilujú miestny už roky. Dlho sa zdalo, že nemajú nádej so svojimi požiadavkami uspieť. Keď však na ostrov dorazila správa, že Veľká Británia v júni vyplatila Keňanom takmer 20 miliónov libier ako mimosúdne vyrovnanie za útrapy, ktoré sprevádzalo potlačenie povstania Mau Mau v päťdesiatych rokoch, ostrovanom svitla nádej, že by sa aj oni mohli dočkať zadosťučinenia.
