pracovným možnostiam, ktoré sa výrazne otvorili najmä potom, čo sa EÚ rozšírila smerom na východ
Aká si myslíte, že je najpočetnejšia skupina zahraničných pracovníkov v Rakúsku? Turci? Ľudia z bývalej Juhoslávie? Omyl, sú to bezkonkurenčne občania susedného Nemecka. Za uplynulých desať rokov sa ich počet v alpskej republike zdvojnásobil. A vytrvalo pribúda aj nemeckých študentov na rakúskych vysokých školách.Prečo je tomu tak? A majú z toho Rakúšania radosť?
Čo hovorí štatistika?
Podľa oficiálnych prepočtov žije v súčasnosti v Rakúsku asi 158 tisíc nemeckých občanov a celkom skoro 230 tisíc osôb nemeckého pôvodu. Z nich sa najviac usadilo vo Viedni (asi 22 percent) a v Tirolsku (17 percent), najmenej vo východnej spolkovej krajine Burgenland. Niečo málo cez polovicu tu usídlených nemeckých občanov v Rakúsku aktívne pracuje (asi 86,5 tisíc). V priemere sú títo Nemci lepšie vzdelaní ako miestne, skoro polovica z nich má maturitou ukončené stredoškolské vzdelanie a dobrá štvrtina sa môže chváliť vysokoškolským diplomom. Relatívne málokedy žiadajú o zmenu občianstva a často v krajine zdržiavajú len na prechodnú dobu. Na rakúskych vysokých školách je momentálne zapísaných asi 30 tisíc Nemcov.
Nemci Rakúsko milujú. A Viedeň obzvlášť.
Prečo také množstvo Nemcov opúšťa najsilnejšiu európsku ekonomiku, ktorá navyše v posledných rokoch zažíva hospodársky úspešné obdobie? Tula Tuncelová z Viedenskej hospodárskej agentúry (WAW) súdi, že Nemci prichádzajú do Rakúska, respektíve do jeho metropoly, najmä kvôli vysokej kvalite života a pracovným možnostiam. Tie sa v krajine výrazne otvorili najmä potom, čo sa Európska únia pred bezmála desiatimi rokmi rozšírila smerom na východ.
Rakúsko, ktoré za studenej vojny ležalo na periférii, sa vďaka tomu posunulo do stredu diania a v súčasnej dobe tu má veľa veľkých firiem svoje zastúpenie pre východoeurópsky región. K tomu sa pridávajú schopnosti radu miestnych inovatívnych menších a stredných podnikov, ktoré sa dokázali samostatne presadiť na svetovom trhu.
Optimisticky naladení nemeckí manažéri, ktorých spovedal denník Die Presse, navyše tvrdia, že Rakúsko sa vďaka pozvoľnému prenikaniu nové myslenie začína zbavovať svojich tradičných hendikepov – rozšíreného klientelizmu a korupcie. Krajina sa tým stáva konkurencieschopnejšou a nemenej jej pomáha fakt, že sa miestni vedia relatívne dobre pohybovať v prostredí cudzích kultúr a na zahraničných trhoch. Nie nadarmo bola Viedeň dlhé stáročia etnicky pestrým mestom, akýmsi taviacim kotlíkom habsburskej monarchie, kde sa stretávali a potýkali rôzne národne identity, a neskôr povýšila na významné centrum medzinárodnej diplomacie.
K tomu sa pridáva fakt, že Nemci majú sklon vnímať Rakúsko ako menej zviazané a striktné ako svoju pôvodnú vlasť. „Všeobecne sú Rakúšania o niečo uvoľnenejšia. Sú predsa len južnejší a východnejší, „zhŕňa tento pocit Anja Staszewski z viedenskej pobočky reklamnej agetury DDB. A upresňuje: „Mám na Rakúšana rada to, že nakoniec predsa len všetko nejako ide. Aj keď to spočiatku ako možné nevyzerá alebo to všetci považujú za ťažké. „Rakúšania si podľa nej tiež dokážu život viac užiť ako Nemci. „Dobré jedlo a dobré vína tu majú väčšiu dôležitosť a v piatok sa vo väčšine kancelárií končí s prácou skoro popoludní, aby mohol človek cez víkend niečo príjemného podniknúť,“ dodáva Anja.
Povolania, ktoré vykonáva, je pre Nemcov vo Viedni celkom typické. Veľa jej krajanov pracuje v oblasti reklamy, PR, v marketingu, ale aj v bankách, poisťovniach a vo finančno-poradenských firmách. Na rôznych postoch, najmä v turisticky atraktívnych regiónoch, pôsobia Nemci tiež v pohostinstve a hotelierstve – tí menej vzdelaní alebo ešte študujúci ako kuchári a čašníci, tí kvalifikovanejší ako riadiaci pracovníci. Rakúsko a najmä Viedeň sú potom veľmi atraktívne aj pre mladých nemeckých architektov a umelcov, ktorí sa uplatňujú v miestnych divadlách, televízii i vo filmovej brandži. „Veľa Nemcov hovorí, že má Viedeň ešte oveľa väčší potenciál pre nové myšlienky ako Berlín alebo Hamburg. Aj s ohľadom na možnosť založenia podniku a samostatnej existencie, „zdôraznil Jockel Weichert, konateľ komunikačnej agentúry BuzzDriver a zástupcu siete Piefke Connection, najväčšej organizácii svojho druhu, ktorá združuje takmer 3300 v Rakúsku žijúcich Nemcov.
K tomu sa pridáva nepopierateľná výhoda v podobe nulovej jazykovej bariéry medzi oboma národmi, skvelé zázemie a nepochybná malebnosť alpské krajiny.
Záplava nemeckých študentov
Takže idyla pre všetkých, vďaka ktorej Rakúsko získava kvalifikovanej pracovnej sily a Nemci príjemné alternatívne miesto k životu? Nie tak celkom. Ak opomenieme vzájomné stereotypy, podľa ktorých sú Nemci namyslení a arogantní pedanti a Rakúšania dobrosrdeční a požívační lenivci, to škrípe aj v iných oblastiach. Niektorí miestni si tradične sťažujú, že im prisťahovalci obsadzujú dobré pracovné posty.
Každý piaty vysokoškolák v Rakúsku dnes pochádza zo zahraničia; z Nemecka ich je 40 percent a v niektorých odboroch vraj až 80 percent
Hlavný problém spočíva ale v oblasti vysokého školstva, kde sa kvôli náhlemu záujmu stejnojazyčných zahraničných študentov vžil málo lichotivý pojem nemecká záplava. Rakúskej univerzity – vedľa Viedne napríklad aj v mestách, ako je Innsbruck alebo Graz – majú pre Nemcov tú veľkú výhodu, že neuplatňujú rovnako prísne kritériá pre prijatie ako ich domáce vysoké školy. Oveľa ľahšie sa tu dá zapísať napríklad na psychológiu alebo medicínu, odbory pre ktoré v Nemecku platia prísne početnej obmedzenia (numerus clausus) a študovať v nich môžu len žiaci, ktorí dosiahli skutočne vynikajúcich výsledkov u maturity.
Ani rakúskej vzdelávacie ústavy však nie sú nafukovacie a štátne príspevky neobmedzené. Niet divu, že si miestni mladí sťažujú, že im miesta platená z ich daní zaberajú cudzinci. Každý piaty vysokoškolský študent v Rakúsku dnes pochádza zo zahraničia a ich celkový počet vzrástol za uplynulé desaťročie dvojnásobne. Z Nemecka prišlo celých 40 percent, v niektorých odboroch údajne až 80 percent.
Rakúšania sa snažia brániť zavedením kvót pre domácich vo vybraných študijných programoch, čo sa zase nepáči Bruselu, ktorý nie je ochotný podobné obmedzenia voľného pohybu študentov dlhodobo tolerovať. Hovorilo sa aj o finančnú kompenzáciu za štúdia nemeckého dorastu v Rakúsku, berlínsky kabinet však návrh pochopiteľne zamietol. Ďalším nápadom je zaviesť vysoké školné a súčasne rozdať štipendiá výhradne rakúskym študentom. Či bude zrovna tento alebo nejaký iný plán uvedený do praxe, je zatiaľ vo hviezdach.
