Cestovný kufor sa jej stal rakvou, skládka odpadu cintorínom
Roland Moog pracoval ako premietač v kine. Skôr by však mal byť hercom: po celé štyri roky priam dokonale hral rolu zúfalého muža, čo stratil svoju družku. Bol by to skvelý film plný hrôzy.
Noc pokročila a všetci diváci dávno opustili hľadisko kina Star v Štrasburgu. Všetky svetlá boli pozhasínané. Napriek zdaniu však štvorposchodová budova na ulici Jeu-des-Enfants nebola celkom prázdna. V suteréne horúčkovito pracoval premietač, 35-ročný Roland Moog. To, čím sa zaoberal, nemalo nič spoločné s jeho zamestnaním. S námahou vyťahoval z naširoko otvorenej skrine telo mladej brunetky vo vysokom štádiu tehotenstva. Bola mŕtva. Položil ju na zem, vyzliekol, vzal bombu s expanzívnou penou, ktorou postriekal mŕtve telo. Pena okamžite stvrdla na kameň. Potom mŕtvu dokonale obalenú polyuretánom strčil do plastikového vreca, pre istotu aj do druhého a tento sarkofág zavliekol k výťahu.
Telo ukryl v miestnosti, ktorú používal na cvičenie v streľbe.
Kto by ho podozrieval? Veď či to nebol pre všetkých ten milý Roland, budúci otec, ktorý s dojímavou netrpezlivosťou očakával narodenie svojho dieťaťa? Jeho život prebiehal napohľad pokojne, odkedy stretol Carole Prinovú, 38-ročnú brunetku, bývalú pokladníčku v kine Star. Roland ju poznal už roky, no iba pred dvoma rokmi sa stal jej milencom. Vo februári 1995 sa Carole nasťahovala k nemu na ulicu Serruriers. Bola v šiestom mesiaci tehotenstva a celá žiarila od šťastia. Dovtedy s mužmi nemala dobré skúsenosti. Žeby sa koleso konečne zvrtlo?
„Objasnenie zákernej vraždy si od polície vyžadovalo schopnosti poručíka Columba“
Zakrátko sa mala presvedčiť, že tomu tak nie je. Pretože Roland vôbec nemal v úmysle žiť spolu s Carole a už vôbec nie mať na krku dieťa, ktorého bol otcom. Navyše v tom čase už mal pomer s inou ženou, istou Catherine.
16. mája Carole pocítila náhle kontrakcie. Vedela, že sa blíži pôrod. Okolo tretej popoludní sa vybrala do kina, kde sa mala stretnúť s Rolandom. Povedal, že jej chce ukázať skriňu, ktorá by sa hodila do ich budúcej obývačky. Carole s ním zišla dolu do suterénu. Zaviedol ju do miestnosti, kde sa cvičil v streľbe. Bola to miestnosť so zvukovou izoláciou, takže streľba nikoho nerušila.
Čo sa vtedy stalo? Ozval sa výstrel a Carole padla na zem zasiahnutá do zátylku guľkou z pištole 357 Magnum. Roland nechal jej telo ležať na dlážke a vrátil sa k svojej práci.
Neskôr, v tej istý večer, zišiel do suterénu, zastriekal mŕtvolu polyuretánovou penou, ktorá mala zabrániť šíreniu mŕtvolného zápachu, zabalil ju do dvoch igelitových vriec, zavliekol do malej komôrky pri miestnosti, odtiaľ premietal filmy a komôrku zamkol na kľúč. Sedemnásteho mája bol opäť na svojom mieste v práci. Jeho kolegovia si všimli, že je nervózny, no pripisovali to očakávanému pôrodu jeho družky. Prirodzene, nikto netušil, že mladá žena je už niekoľko hodín mŕtva a dieťa v jej bruchu, ktoré sa zberalo na svet, sa po dlhej agónii zadusilo.
Okrem toho zamestnanci kina nemohli tušiť, že Carolinina mŕtvola je skrytá vo výklenku niekoľko metrov od nich.
Diabolský plán
To najhoršie však Rolanda Mooga ešte len čakalo. Musel za každú cenu presvedčiť všetkých ľudí, s ktorými sa stýkal, že Carole žije. Na tom postavil celý svoj plán. Musel rozptýliť akékoľvek podozrenie šírením záhadných správ o Carolininom zmiznutí popoludní 17. mája. Ako sa neskôr priznal, zavrel sa v kancelárii kina a na klávesnici počítača vytvoril kombináciu opakovaných telefónnych čísel). Večer sa potom bavil s pokladníčkou kina, keď sa v jeho pracovni ozval telefón. Ponáhľal sa zdvihnúť slúchadlo skôr, než to urobí jeho kolega. Na druhom konci sa ozval odkazovač, Roland sa ako dobrý herec tváril, že hovorí s Carole.
– Dobre, – povedal nežným hlasom. – Urobíme to, ako sme sa dohodli, zlatko. O všetko sa postarám a prídem za tebou do nemocnice.
Potom zložil slúchadlo a povedal pokladníčke, že u Carole sa začali kontrakcie a odišla svojím autom do pôrodnice. On musí zájsť domov, aby dal psov svojej družky do opatery k jej priateľke a hneď pôjde za Carole do pôrodnice.
O niekoľko hodín neskôr prišiel na políciu celý vyplašený.
– Moja družka, ktorá mi telefonicky ohlásila, že ide svojím autom do pôrodnice, tam neprišla. Neviem, čo sa mohlo stať. Jej auto stojí zaparkované pred domom, kde bývame.
Príslušníci mravnostnej polície nenašli Carole Pinovú ani po mesiacoch pátrania. Sieť klamstiev, ktorú zosnoval Roland, bola dokonalá. Z prípadu sa stala jedna z najväčších záhad posledných rokov.
V marci 1997 žandári zo Štrasburgu začali pátrať od začiatku. Ľudia poručíka Vanmarcka pojali podozrenie, že Roland zavraždil svoju družku a odstránil jej mŕtvolu. Napriek všetkým falošným stopám, ktoré ich mali pomýliť, nevzdali sa.
Roland Moog sa vysmial vyšetrovateľom do očí
Začali sa nové výsluchy. Vypočuli viac než dvestopäťdesiat osôb. Podrobne vyspovedali najmä Carolininu sestru Dominique, ktorá im porozprávala zaujímavé perličky o svojom „švagrovi“ a nekonečných telefonátoch, ktorými ju Roland prenasledoval od Carolininho zmiznutia. Viackrát vypočuli pokladníčku kina Star, ktorá mala službu večer 17. mája. Spočiatku úprimne tvrdila, že sama zdvihla o pol desiatej slúchadlo telefónu, a keď počula Carolinin hlas, odovzdala ho Rolandovi. Postupne však jej presvedčenie ochablo a nakoniec pripustila, že ju Roland nakazil svojimi klamstvami tak, že bola naozaj presvedčená, že práve ona zdvihla slúchadlo. Pre žandárov to bol jeden z kľúčových momentov vyšetrovania. Veď ak telefonát o 21,30 h. pochádzal naozaj od Carole, znamenalo to, že jej druh je nevinný. V opačnom prípade má na svedomí jej zmiznutie. Podarilo sa im zistiť, že z Rolandovho bytu v ten večer nikto netelefonoval, no nemohli tušiť, že Moog zmiatol stopy jednoduchým trikom.
Roland Moog, ktorý sledoval každodenne postup vyšetrovateľov, dobre vedel, že idú po ňom. Začal sa im vysmievať do očí a provokatívne sa ukazoval na verejnosti spolu so svojou novou milenkou Catherine.
Počas televízneho programu „Stratení bezo stopy“ zahral pred očami zrakmi televíznych divákov perfektné divadlo. Sediac v kresle, s nohami vyloženými na stôl hovoril priam s humorom o zmiznutí svojej družky. Svoje vystúpenie ukončil slovami, že nájsť ju nie je jeho vecou, ale povinnosťou vyšetrovateľov.
A vyšetrovatelia? V ten večer sa zaprisahali, že dostanú tohto muža, nech by to trvalo akokoľvek dlho.
Na základe niektorých indícií dospeli k presvedčeniu, že Carole zmizla 16. mája, a nie sedemnásteho, ako sa ich snažil presvedčiť Roland. Sedemnásteho popoludní naozaj jedna priateľka viackrát volala Carole k nej domov. Zakaždým zdvihol slúchadlo Roland. Po prvý raz povedal, že Carole bola veľmi unavená a ľahla si spať. Po druhý raz vyhlásil, že sa šla prejsť so psami. Bola to ďalšia lož, ktorú nebolo možné dokázať.
Vyšetrovatelia vedeli aj to, že Carole prišla 16. mája do kina Star. Nikto ju však nevidel odísť. V júni 1997 sa nakoniec rozhodli urobiť dôkladnú prehliadku kina. Roland Moog sa to dozvedel vďaka indiskrétnosti jedného člena vedenia kina, a tak tri či štyri dni pred ohlásenou prehliadkou kúpil veľký modrozelený cestovný kufor, ktorý sa mu podarilo tajne prepašovať do kina.
V noci vytiahol mŕtvolu z komôrky, kde odpočívala vyše dvoch rokov. Nepodarilo sa mu však strčiť ju do kufra a tak sa pustil do strašnej práce. Najprv vytiahol telo z plastikových vriec a úd po úde rozrezal mŕtvolu, dokonca z jej brucha vytiahol telíčko nenarodeného dieťaťa. Potom všetky časti opäť zabalil do vriec a natlačil do kufra. Krátko nato ho vyložil v šope jedného obyvateľa v Neudorfe na predmestí Štrasburgu pod zámienkou, že sa presťahoval. Na kufor položil starú komodu a dva matrace.
Vďaka jednej maličkosti sa však rozpadol celý jeho diabolský plán, ktorým tak dlho naťahoval nervy polície. Mali síce silné podozrenie aj niektoré indície, svedčiace proti Moogovi, no žiadny presvedčivý dôkaz. Napriek tomu sa im 21. decembra 1998 podarilo získať od sudkyne Sophie Thomannovej povolenie na zadržanie Rolanda Mooga a obvinenie zo „zámernej vraždy“. Tak sa ocitol vo vyšetrovacej väzbe. Teraz už išlo len o to, dokázať, že naozaj zavraždil svoju družku. A vtedy ho šťastie opustilo. Jeho bratovi Danielovi zatelefonoval obyvateľ Neudorfu, ktorý po dva roky skladoval niektoré Rolandove veci a chcel by sa ich zbaviť. 20. marca sa Daniel Moog vybral do Neudorfu s nákladiakom, na ktorý naložil komodu, matrace aj kufor. Ten ho zaujal zaujímavými zámkami. Dany Moog, otec rodiny a riaditeľ informačnej spoločnosti už takisto nebol taký presvedčený o bratovej nevine ako na začiatku. Rozhodol sa otvoriť kufor.
Ovanul ho strašný zápach. Ani kamarátovi, ktorý ho sprevádzal, nebolo viac treba. Chvíľu rozmýšľali, čo robiť, vediac, že brat nemôže udať vlastného brata. Nakoniec aj so strašným nákladom odišli do Boofzheimu a odtiaľ do Rhinau k starej skládke odpadu, kde sa zbavili svojho nákladu, zahrabali ho pod kopu odpadu a čím rýchlejšie odišli.
Verzia o nehode
No výčitky svedomia Danymu Moogovi nedali pokoja. V stredu 24. marca zavolal vyšetrujúcemu sudcovi a rozhodol sa všetko povedať.
Sudca ho okamžite prijal. Potom, ako Daniel odpovedal na viaceré otázky, presne opísal miesto, kde sa nachádzali pozostatky Carole a jej dieťaťa.
Roland Moog, ktorého na druhý deň predviedli k vyšetrujúcemu sudcovi, nepôsobil ani trocha nervózne. Vedel už o objave? Pochopil konečne, že nemá zmysel popierať očividnú pravdu? V každom prípade sa priznal k časti toho, čo sa stalo. Áno, uložil časti mŕtvoly do kufra, ale Carole nezabil úmyselne. Bola to nehoda. Keď bol so svojou družkou v suteréne kina, chcel posunúť skriňu, držiac v ruke pištoľ. Z tej pri nešikovnom pohybe vyšiel výstrel, ktorý zabil Carole. Zvyšok už vieme… Nikto neverí tejto jeho poslednej verzii, najmenej ľudia poručíka Vanmarcka, ktorí boli od samého začiatku presvedčení, o jeho vine, o tom, že išlo o diabolsky zosnovanú vraždu.
