Dvadsaťpäťročný Vadim Jeršov zavraždil devätnásť ľudí, osem osôb jeho brutálny útok prežilo. O svojich hrozných činoch si viedol podrobnú štatistiku.
Jeršov bol obyčajný mladý muž. Ako devätnásťročný sa s hodnosťou slobodníka dostal k stavebnej jednotke do Chabarovska. Práve tu sa začala písať história brutálneho sériového vraha. Vadim bol vyziabnutý, a tak sa stal hneď prvý deň po príchode terčom šikanovania. Musel odovzdať uniformu slobodníka a nosiť staré obnosené šatstvo. Okrem potupného oblečenia ho starší mazáci častovali bitkou a týrali ho. Jedného dňa to Vadim nevydržal a ľsťou vylákal jedného zo svojich trýzniteľov do lesa. V rozrušení vojaka bodol nožom tak silno, že sa zlomila čepeľ. Skrvaveného chlapca dobil tehlou. V civilnom oblečení potom utiekol do svojho rodného mesta Krasnojarska, kde sa nejaký čas ukrýval u matky.
Túžba vraždiť bola zo dňa na deň silnejšia. Neuplynulo ani šesť týždňov a Vadim Jeršov udrel druhýkrát. Vyhliadol si štyridsaťpäťročnú ženu a zatiahol ju do krovia, kde ju dobil drevenou tyčou. Potom ju zhodil do odpadového kanála. Telo mŕtvej ženy sa našlo až po dvoch rokoch. Vadim Jeršov však vraždil ešte sedemnásťkrát. Medzi zavraždenými bol i policajt, ktorý ho prišiel zatknúť, aj opilec, ktorý mu chcel ukradnúť tašku. Ďalších pätnásť obetí boli už len ženy. Vrah používal stále rovnakú metódu. Počkal, kým sa zotmie, potom svoje obete sledoval, priblížil sa k nim a škrtil ich tak dlho, kým neupadli do bezvedomia. V bezvládnom stave ich znásilnil a na záver ubodal nožom minimálne dvadsiatimi ranami.
Po vražde si šialený mladík vzal zápisník a pomocou symbolov v ňom opísal krvavý čin. Perverzné vraždy a brutalita mali byť prostriedkom na dosiahnutie vysneného cieľa – popularity.
Sériového vraha chytili na jar roku 1995, až tri roky po prvej vražde. Koncom mája tohto roku odsúdili Vadima Jeršova na trest smrti zastrelením. Ale keďže najvyšší trest v Rusku zrušili, strávi brutálny vrah zvyšok svojho života za mrežami.
