Zdravý pôst

Svetové štatistiky sú neúprosné: takmer päťdesiat percent amerických žien je obéznych a s mužmi je to len o málo lepšie. V Európe sú na tom najhoršie Briti a Rusi, podstatne lepšie to vyzerá s občanmi škandinávskych krajín.

1925

Časopisy sa zvyčajne na jar a v lete hemžia návodmi na najrôznejšie zaručené diéty a cvičenia. V súčasnosti prevažujú dve tendencie. Prvá tvrdí, že záleží len na tom, ako sa cítite. Pár kíl navyše nevadí. Dôležitý je šarm, úsmev a dobrá nálada. Druhý smer siaha naopak až k svetovým náboženstvám a dokladá, že všetky tieto múdrosti učení obsahujú celé súbory návodov a príkazov týkajúcich sa stravovania.

 

Pôst a pôstne dni sú dnes módnym hitom bez ohľadu na náboženstvo. Existujú návody na pôsty krátke, dlhšie a najdlhšie. Vychádzajú z toho, že nezdravá strava, a hlavne príliš mnoho jedla sú príčinou nielen obezity, ale mnohých závažných chorôb: zhubných nádorov, arteriosklerózy, cukrovky a ďalších ochorení. Väčšina obyvateľov vyspelých krajín konzumuje podstatne viac než organizmus potrebuje. Stručne povedané, prejedáme sa. Životne dôležité orgány sú niekoľkonásobne preťažované a telo horšie odoláva chorobám. Hladovka sa osvedčuje pri liečbe alergií, chorôb tráviaceho traktu, chronických chorôb kĺbov, arteriosklerózy a samozrejme i zmienenej obezity.

Pôst ako terapia

Odporúčajú sa rôzne spôsoby a dĺžky pôstu. Jednodenný úplný pôst, kedy človek pije len vodu, organizmus prečistí a pomáha zdraviu. Večne preťažené orgány majú čas vyrovnať sa s toxínmi. Jeden taký pôstny deň by človek mal absolvovať pravidelne raz do týždňa. Ak sa toho bojíte, dajte si aspoň hladovku na pol dňa. Vynechajte raňajky a jedzte až popoludní. I túto malú pauzu telo uvíta.

Niekoľkodenný pôst môže mať rôzne podoby. Tou najjednoduchšou je vynechať mäsité jedlá alebo podstatne obmedziť konzumáciu potravín. Pri dôslednejšej hladovke sa odporúča piť zeleninové či ovocné šťavy alebo bylinkové čaje. Najdôslednejšie hladovanie znamená, že organizmus dostáva jedine čistú vodu, maximálne ešte vitamíny.

Pretože škodlivé látky telo odbúrava postupne, môže dôjsť sprvoti  k akejsi autotoxikácii organizmu, ktorá sa prejaví nepríjemnými príznakmi. Naši predkovia ich brali ako samozrejmú súčasť pôstnych dní, nech už sa objavia bolesti hlavy, slabosť, podráždenosť, neschopnosť sa sústrediť či nervozita. Najneskôr po šiestich dňoch by mali vymiznúť tieto negatívne príznaky. 

Najnovšie teórie tvrdia, že jednodenný pôst najmä u ľudí, ktorí nie sú vegetariáni, je pre organizmus takmer nutnosťou a mal by byť zaradený každý týždeň, nech už to bude ako kedysi u kresťanov piatok alebo iný deň. Ideálny je pondelok, kedy po labužnícky prežitom víkende plnom jedla naše telo po ňom priamo túži. Niekoľkodenné pôsty závisia na zdravotnom stave a pevnej vôli každého, odporúča sa však obmedziť jedlo postupne, rovnako ako po hladovke pomaly zvyšovať prídely potravy.

A aké by mali byť výsledky? Telo sa očistí, uvoľní a človek sa cíti ako znovuzrodený, plný tvorčej aktivity. A navyše krajší o stratené kilogramy

/prv/ -ko-