V roku 1885 sa zúfalá dvadsaťdvaročná žena rozhodla pre samovraždu skokom z mosta. Šťastnou zhodou okolností ju ale zachránila krinolína, tyranizujúci módny výstrelok viktoriánskej éry.
Nosiť oceľovú výstuž sukne, takzvanú krinolína, nebolo nijako príjemné. Zle sa s ňou pohybovalo, nedalo sa s ňou dobre sedieť a v prípade požiaru navyše hrozilo ľahké vzplanutia. Je zaznamenané, že kvôli krinolínam zahynulo v 19. storočí minimálne tri tisícky žien. Módny diktát bol ale neúprosný, a tak si tento nebezpečný módny doplnok ľahko razil cestu do šatníka vtedajších dám. Jednou z nich bola tiež barmanka Sarah Ann Henley z anglického Bristolu. Viac ako nepohodlie módneho výstrelu ju ale trápil jej snúbenec.
Dvojica medzi sebou mala búrlivý vzťah a často sa hádala. Sarah svojmu partnerovi dokonca urobila scénu priamo na jeho pracovisku pred šéfom. Jedného dňa mužovi došli nervy a cez list svoje zasnúbenie odvolal. Nemohol tušiť, akú reakciu to u ženy spustí.
8. mája 1885 sa Sarah vypravila k mostu Clifton Suspension Bridge vo východnej časti Bristolu. O štvrť na jednu ráno preliezla zábradlia a vrhla sa do vôd rieky Avon. To, čo sa potom stalo, opísalo niekoľko svedkov, medzi ktorými bol aj detektív Robertson.
Vplyvom prúdiaceho vzduchu sa sukňa s krinolínou po zoskoku nafúkla a začala plniť funkciu padáku. Tej noci navyše fúkal vietor, ktorý Sarah nasmeroval namiesto do vody na blatistý breh. Šokovaní svedkovia ihneď bežali k žene, aby sa uistili, či žije. Sarah na prvý pohľad vyzerala nezranená. Z celého incidentu bola ale v značnom šoku. Robertson zastavil prechádzajúce kočiare a jej vodiča poprosil, či by ženu nedopravil do bristolskej nemocnice. Muž si ženu prezrel, a keď uvidel, ako je špinavá od blata, odmietol. Neprijal ani peniaze, ktoré mu detektív ponúkal, a so slovami „Je mi to fuk. Nech si pokojne umrie.“ odišiel preč.
Robertsonovi sa našťastie podarilo nájsť iný odvoz a po lekárskom vyšetrení bolo potvrdené, že žena ako zázrakom skutočne prežila skok bez akejkoľvek fyzickej ujmy. Po prepustení sa vrátila do bežného života a zomrela až v roku 1948 vo veku 86 rokov.
Na ľahostajného vodiča sa následne zvalila vlna kritiky. V neskoršom liste verejnosti svoje správanie ospravedlňoval tým, že mal zakázané púšťať do vozidla špinaveých ľudí a nemohol si kvôli rodine dovoliť o svoju prácu prísť.
