Prípad Barbary Daly Beakelandovej je po mnohých stránkach podivuhodný, až bizarný. Bohužiaľ navyše skončil tragicky. Za všetkým stálo jej presvedčenie, že je schopná svojho syna vyliečiť z homosexuality.
V štyridsiatych rokoch minulého storočia mala Barbara Beakelandová všetko, po čom ženy snívajú. Bola vydatá za bohatého a šarmantného Brooksa Beakelanda, ktorého starý otec bol slávny chemik, ktorý stál za vynálezom umelej hmoty. Beakelandová bola považovaná za jednu z najkrajších žien sveta, aspoň v tomto zmysle o nej písali bulvárne noviny. Objavovala sa na stránkach magazínu Harper bazár alebo Vogue.
Lenže to všetko bolo len pozlátko, za ktorým sa skrývalo niečo desivého a šialeného. Otec Beakelandovej sa zabil, keď mala desať rokov. Bola to pre ňu mimoriadne traumatizujúce obdobie. Otec totiž spáchal samovraždu, ktorú však narafičil ako dopravnú nehodu. Finta vyšla a pozostalí inkasovali od poisťovne peniaze z poistky. Jej matka bola extrémne nervovo labilná žena a jej dcéra po nej zdedila tieto genetické predispozície.
Manželstvo Beakelandovej bolo tiež krásne len z vonkajšieho pohľadu. V skutočnosti sa dokázala za Brooksa Beakelanda vydať len vďaka podvodu, keď sa jej podarilo ho presvedčiť, že je s ním tehotná, čo nebola pravda. V skutočnosti otehotnela až po svadbe a v roku 1946 sa im narodil syn Antony.
Antony bol zázračné dieťa, navyše očarujúci a milý chlapec. Sen každej matky. Mal však jednu vadu. Rodičom povedal, že je homosexuál, čo im úplne nabúralo ich vysnívanú predstavu o ideálnom dieťati. V šesťdesiatych rokoch sa manželstvo rozpadlo po tom, čo Brooks spal s jednou z Antonyho spolužiačiek a stále sa nebol schopný vyrovnať sa synovou sexuálnou orientáciou. Nasledoval rozvod a Brooks sa od rodiny odsťahoval.
Barbara sa odsťahovala so synom do Londýna, ale ich vzťah sa zhoršoval deň zo dňa. Barbara bola neurotická, zúrivá, niekedy až agresívna. Navyše bola chorobne fixovaná na synovu sexualitu. Pokúšala sa ho zoznámiť s rôznymi dievčatami, ale nefungovalo to. Rozhodla sa teda vziať celú vec do vlastných rúk a chcela incestom vyliečiť syna z jeho „úchylky“. Už sa nikdy nedozvieme, ako celá vec pokračovala a či Barbara zostala len pri úmysle, alebo či skutočne spala v rámci liečby so svojím synom.
V tú istú dobu sa totiž atmosféra v domácnosti zhoršila až na bod mrazu. Antony napadol svoju matku kuchynským nožom, tej sa ale našťastie podarilo z domu utiecť. Barbara nevolala políciu, ale Antony musel ísť k psychiatrovi. Psychiatrička absolvovala s Antonym niekoľko sedení a potom navštívila Barbaru. Varovala ju, že je v ohrození života a že jej syn ju môže kedykoľvek napadnúť znova a zabiť ju. „Ste v ohrození života,“ povedala jej doslova. „Nie, nie som,“ odpovedala jej pokojne Barbara.
O tri týždne neskôr ju v jej londýnskom byte jej syn zabil ranou do srdca. Policajti vyšetrujúci vraždu boli šokovaní tým, ako reagoval Antony. Akoby sa ho celá vec netýkala, emočne v tom nebol nijako zainteresovaný a s pokojom si objednal cez telefón jedlo od Číňanov. Antony skončil v psychiatrickej liečebni.
Bol prepustený v roku 1980 a išiel bývať k svojej babičke. Tej sa pokúsil urobiť to isté, čo svojej matke, a napadol ju nožom. Babička našťastie prežila. Bol poslaný do väzby a čakal ho súd. V priebehu vyšetrovania sa ale zabil vo svojej cele. Našli ho uduseného, keď si cez hlavu pretiahol igelitovú tašku, a udusil sa. Barbara o ňom a jeho sexuálnu orientáciu raz vyhlásila, že „je to ohromné zlyhanie inteligencie“.
Celý príbeh bol aj s filmovaný pod názvom Divoká krása / Savage Grace.
