V roku 2015 otriasla americkými médiami správa o brutálnom zavraždení 48 ročnej Dee Dee Blanchard. Za páchateľa bola neskôr označená dcéra Gypsy Rose so svojím priateľom Nicholasom Godejohnem. Na celom prípade udivovala skutočnosť, že mladá žena bola pritom vážne chorá a už od detstva neurobila krok bez invalidného vozíka.
Začalo to už v čase, keď bola Gypsy Rose kojenec. Jej matka Dee Dee bola presvedčená, že dievča trpí spánkovou Apneao. Vyšetrenie v nemocnici jej obavy nepotvrdili. Žena sa však nevzdávala a pre zmenu začala tvrdiť, že sa u dievčatka rozvinulo vzácne chromozomálne ochorenie. Všetko vyvrcholilo, keď mala Gypsy osem. Vtedy padla z dedovej motorky, a aj keď si spôsobila iba malú odreninu, matka ju odkázala na invalidný vozík. Podľa jej názoru dievča nemohlo znova chodiť, kým nepodstúpi sériu operácií. V tej dobe správanie Dee Dee už znepokojovalo okolie vrátane jej rodičov. Žena to ale vyriešila tak, že sa aj s dcérou odsťahovala na nové miesto. Nepochopiteľné je, že aj napriek neexistencii lekárskych správ o vážnom stave dievčaťa, jej boli štátom vyplácané príspevky.
Neskôr sa pridávali aj ďalšie zdravotné problémy v podobe svalovej dystrofie, slabého zraku a epileptických záchvatov. Doktori si s dvojicou už nevedeli rady, potrebné lieky Gypsy ale stále predpisovali. Z matky a dcéry sa postupne začali stávať miestne celebrity. Ľudia obdivovali vôľu a starostlivosť ženy a ľutovali krutý osud jej dcéry. Charitatívne organizácie im pomohli postaviť dom s bezbariérovým prístupom alebo ich zdarma poslali do Disneylandu. Ich príbeh sa rozširoval aj do sveta, kde si získaval pozornosť mnohých lekárskych odborníkov. Hlavný problém bol v tom, že Gypsy Rose bola úplne zdravá.
„Bola som príliš mladá na to, aby som chápala, čo sa deje. K svojej matke som hľadela a verila, že pre mňa robí to najlepšie. Nemala som žiadne pochybnosti. Keď sa teraz pozerám späť, pociťujem smútok, pretože som nemohla robiť veci ako normálny človek,“ spomína dnes dvadsaťsedemročná žena.
Pochybnosti nastúpili až v neskoršom veku. V devätnástich rokoch (Dee Dee tvrdila, že má len štrnásť) sa prvýkrát pokúsila o útek. Na vlastných nohách zastala pred prahom šokovaných susedov a prosila ich, nech ju odvezú do nemocnice. Na poslednú chvíľu zasiahla matka, ktorá všetko zviedla na vedľajší účinok liekov. Susedia mali ženu v úcte, a preto jej historke uverili.
Gypsy potom začala tajne chodiť na internet, kde navštevovala chatovacie miestnosti. V roku 2012 sa tam zoznámila s 23 ročným Nicholasom Godejohnem, ktorý mal za sebou kriminálnu minulosť aj záznamy u psychiatra. Dee dee už vtedy niečo tušila a mladú ženu priväzovala k posteli alebo jej hrozila kladivom. Po pár mesiacoch sa mladí ľudia prvýkrát stretli naživo a mali spolu pohlavný styk. Spoločne začali plánovať, ako sa tyranizujúcej matky zbaviť. Ako jediné východisko videli vraždu.
K tej nakoniec skutočne došlo v polovici roka 2015. Kým Dee Dee spala, Godejohn ju ubil na smrť. Gypsy bola celý čas vo vedľajšej miestnosti a neskôr s mužom utiekla. Keď susedia našli telo mŕtvej ženy a zistili, že Gypsy v dome nie je, sprvu sa strachovali, že ju niekto uniesol. Nakoniec ale vyplávalo na povrch škandalózna pravda o celom živote dvoch žien a následné tragickej dohry.
Hoci bola Gypsy zneužívaným dieťaťom, väzeniu sa nevyhla. Za podiel na vražde bola odsúdená na desať rokov odňatia slobody. Nicholas Godejohn na finálny rozsudok stále čaká. Dee dee Blanchard psychiatri posmrtne diagnostikovali Münchhausenov syndróm, počas ktorého postihnutá osoba predstiera telesnú či duševnú poruchu u seba alebo u druhého.
Na začiatku tohto roka poskytla Gypsy Rose z väzenia rozhovor pre ABC News, v ktorom celého činu ľutuje. Zároveň je však šťastná, že konečne môže žiť ako normálna osoba. „Vo väzení som už žila. Nemohla som nikam chodiť, nemohla som jesť, nemohla som mať kamarátov, nemohla som sa hrať vonku, nemohla som robiť nič. Tu si pripadám slobodnejšia než doma so svojou matkou. Teraz už konečne môžem, proste žiť ako obyčajná žena,“ uzatvára.
Zneužívanie a nútené práce v Anglicku. Češka bola nútená pracovať ako otrokyňa
