Požiar v atlantickom hoteli Winecoff, ku ktorému došlo 7. decembra 1946, drží smutné prvenstvo. Ide o najtragickejší požiar hoteli v americkej histórii, ktorý mal na svedomí 119 životov. Amatérske zábery požiaru vydal dvadsaťšesťročný Arnold Hardy.
V roku 1946 bol Arnold Hardy študentom Georgijského technického inštitútu. 7. decembra sa o štvrtej ráno vracal z rande, keď začul sirény. Ako amatérsky fotograf sa rozhodol využiť situáciu. Zavolal hasičom, ktorým sa predstavil ako novinár, a spýtal sa ich, kde horí. Dozvedel sa, že požiar vznikol v neďalekom hoteli Winecoff. Hardy schmatol svoj fotoaparát Speed Graphic a aj s piatimi bleskovými žiarovkami, ktoré vtedy nahradzovali dnešný automatický blesk, a išiel taxíkom na miesto.
Po príchode sa stal svedkom desivého divadla. Uväznený hostia skákali z okien, iní sa pokúšali zliezť narýchlo zviazanými obliečkami z postelí. Pätnásť poschodová budova nemala požiarne schodisko ani núdzové východy. Hostia nad tretím podlažím, kde požiar vznikol, boli v pasci a veľkej časti z nich nemohli pomôcť ani bezradní hasiči. Ich rebríky totiž dosahovali len do ôsmeho poschodia. Roztiahnuté siete zase neboli dostatočne silné, aby vydržali pád z vyšších poschodí.
„Pred budovou bolo snáď osemnásť hasičských vozov, ale videl som len dve siete. Hovoril som si: Musím to odfotiť, ukázať verejnosti a dosiahnuť, aby sa s tým niečo robilo. Každý automobil v meste musí byť vybavený sieťou. Uväznené obete liezli po lanách z prestieradiel a prikrývok v zúfalom pokuse dosiahnuť na rebrík,“ popisoval Hardy.
Náhle si všimol ženy, ktorá padala dolu. V krátkom okamihu na ňu namieril fotoaparát a urobil fotku, ktorá mu ako prvému amatérskemu fotografovi na svete priniesol neskôr Pulitzerovu cenu.
„Nebola to len šťastná momentka. Jednalo sa o technicky veľmi komplikovanú fotografiu. Musel brať do úvahy svetlo, teplotu. Zachytiť pohybujúci sa objekt v čiernočiernej tme bolo veľmi zložité. Z fotoaparátu vyťažil jeho maximum,“ povedal o fotke Hardyho syn Glen.
Kuriózne je, že fotograf sa ešte toho dňa dostal do väzenia. Hasiči s policajtmi chceli vtedy kontaktovať majiteľa blízkej lekárne, aby sa dostali k zdravotníckym potrebám. Hardy im poradil, aby v podobnej situácii nedbali na predpisy a do lekárne sa jednoducho dostali rozbitím dverí. Keď záchranné zložky jeho nápad zavrhli, urobil to sám. Následne bol v putách odvezený do cely, odkiaľ sa dostal von na kauciu.
Po návrate domov fotografie ihneď vyvolal a za 300 dolárov, ponúkol tlačovej agentúre Associated Press. Snímka skákajúcej ženy následne obletela svetovú tlač. Aj on prispel k radikálnym zmenám, ku ktorým po tragédii vo Winecoffu došlo v požiarnej ochrane.
Ako skákajúca žena bola neskôr identifikovaná štyridsaťjeden ročná sekretárka Daisy McCumber. Pád z jedenásteho poschodia odniesla sa zlomenýma nohami, chrbtom a panvou, ale prežila. V ďalších desiatich rokoch prekonala množstvo operácií, ktoré ju bohužiaľ pripravili o nohu. Po zvyšok svojho života ale naďalej pracovala a zomrela v roku 1993.
119 ďalších ľudí to šťastie bohužiaľ nemalo a požiar v hoteli ich stál život.
