Žena sa pri jazde eskalátorom nedržala zábradlia. Súdi sa kvôli tomu už desať rokov

1430

Bela Kosoian z provincie Québec pred desiatimi rokmi neposlúchla značku, podľa ktorej sa pri jazde eskalátorom mala držať zábradlia. Dodnes kvôli tomu obchádza súdy.

Písalo sa 13. mája 2009, keď vtedy tridsaťsedem ročná žena z Laval mierila na hodinu histórie do neďalekej montrealskej univerzity. K presunu využila metro. Bola to tá rovnaká trasa, ktorú skoro každý deň jazdila po dobu štyroch rokov. Tentoraz bolo ale niečo inak.

V tej dobe zrovna vyčíňala prasacia chrípka, tak sa Kosoian rozhodla neposlúchnuť piktogram, ktorý cestujúci nabádal na držanie sa na eskalátoroch. Bohužiaľ si ju všimol policajt Fabio Camacho. Muž žene nariadil, aby nasledovala značku a chytila ​​sa zábradlia. Kosoian ho neposlúchla, a na to bola vyzvaná na predloženie občianky.

„Spýtala som sa: ‘Čo som urobila, že po mne chcete preukaz?’ Je to predsa moja osobná voľba, či sa zábradlia budem držať, alebo nie. Keď som zišla po schodoch dole, k policajtovi sa pridal jeho kolega. Obaja ma chytili za ruky a odviedli ma do svojej pracovne. Potom do mňa začali strkať a násilím mi vzali batoh, odkiaľ si vytiahli moju občianku. Následne ma spútali. Bola som z toho v šoku. Vari nežijeme v krajine, kde existujú nejaké zákony? „ vypovedá žena.

Zlým spevákom štátnej hymny hrozí na Filipínach väzenie alebo pokuta

Za svoj „priestupok“ dostala pokutu v hodnote  100 dolárov a ďalších cca 300 za marenie policajného výkonu, keď odmietla predložiť preukaz totožnosti. O tri roky neskôr bola na mestskom súde zbavená viny. Karta sa potom však obrátila a Kosoian po vyhratom súde pre zmenu zažalovala policajtov a montrealský dopravný úrad. Za spôsobenú ujmu po nich žiada viac ako 50 tisíc eur.

1000 dolarova pokuta za ulomený konár

„Nejde mi o peniaze,“ vypovedá. „Žiadny zločin som nespáchala a nič zlé som neurobila. Ide tu ale o to, že polícia zneužila svoju moc.“

Násilné správanie policajtov jej privodilo šok a začali sa u nej objavovať príznaky posttraumatickej stresovej poruchy. „Bála som sa chodiť von, nemohla som spať, trepala som sa, chcela som len stále sedieť potme doma. Vyhýbala som sa všetkým miestam, kde bolo metro. A zakaždým, keď som videla policajta, hovorila som si: ‘Prišli ma zase zatknúť .’ „

Najskôr drogy, teraz pokuta za prechádzanie. Starosta Toronta si nedá povedať

Prípad sa tento rok dostal na Najvyšší súd, kde sa po rokoch snáď konečne dočká rozriešenia.