Odpovedať na e-maily, konverzovať s kolegom, premyslieť, s kým ísť po práci na pohárik. A do toho jesť obed a spisovať správu pre šéfa. Zrýchlená doba nás núti robiť veľa činností naraz. Ženám to robí menšie problémy. To preto, že ich mozog je sporivejší a efektívnejší, nepotrebuje toľko energie ako mužský.
Ženám ako úspešnejšiemu pohlavia, ak ide o „multitasking“, teda zvládanie viac úloh dohromady, zložili poklonu už mnohé štúdie. Slečny a pani sú lepší v stanovovaní bezprostredných priorít, v adaptovanie sa na zmeny a v prechodoch od jedného úlohy k druhému. Vedci si všimli, že zatiaľ čo muži sú skraja impulzívnejší, vrhnú sa do aktivít po hlave, ženy na úvod venujú viac času premýšľaní postupu. To podľa odborníkov znamená, že sú lepšie vybavené na to, aby sa vo stresovej, komplikovanej situácii dokázali zastaviť a vyhodnotiť ju aj svoj prístup k nej.
Tým však poznatky vedy končili. Posunúť ich o kúsok ďalej sa so svojím tímom pokúsila Svetlana Kuptsova. Jej štúdie vydané v magazíne Human Physiology zdôrazňuje, že si trúfa vyniesť len opatrné hypotézy, napriek tomu však naznačuje, ako si ženské prvenstvo vysvetliť.
Mužský mozog sa musí viac snažiť
Aby tajomstvo odlišných mozgových výkonov poodhalil, vzal si jej tím k ruke 140 dobrovoľníkov, 69 mužov a 71 žien vo veku od 20 do 65 rokov. Postavil ich pred celý cyklus experimentov. Wechslerov test meral ich zvukovú a obrazovú pamäť, test Delis-Kaplanovej schopnosť striedať pozornosť, tu preveril aj ďalší test, pri ktorom vedci sledovali mozgy dobrovoľníkov pomocou magnetickej rezonancie. To im umožňovalo nahliadnuť do procesov vo vnútri mozgu, sledovať, aké oblasti sa pri „multitaskingu“ aktivujú a aké zmeny vykazuje mužský a ženský mozog.
Monitoring preukázal, že bez ohľadu na pohlavie a na vek „zapína“ pozornosť venovaná viac úlohám súčasne dorzolaterálnej prefrontálnej oblasti, motorickú oblasť, dolný parietálny lalok a dolný tylový závit. U dobrovoľníkov a dobrovoľníčok, ktorí boli staršie ako päťdesiat rokov, vedci nezistili žiadne rozdiely. U tých mladších však áno.
Základnou odlišnosťou bolo, že muži pod päťdesiat rokov vykazovali pri práci na viacerých úlohách naraz vyššie zapojenie dorzolaterálních prefrontálnych oblastí, motorických oblastí a časti mozgovej kôry nazývané inzula ako u žien. Práve zvýšené nároky na angažmán týchto mozgových častí môže vysvetľovať, prečo sú ženy v „multitaskingu“ zdatnejšie. „Naše zistenia naznačujú, že ich mozgy nepotrebujú, oproti mužským, mobilizovať dodatočné zdroje,“ vysvetľuje Kuptsová. Ženské mozgy fungujú skrátka šetrnejšie, a preto výkonnejšie.
Hlbšie objasnenie však neponúka ani jej štúdia. Ani jej tím neodpovedá na otázku, prečo je mužský mozog skonštruovaný tak, že na zvládnutie viacerých úloh naraz potrebuje viac energie. Vede tak ostávajú len staršie teórie, napríklad hypotéza amerického psychológa Jerry Levyho. Podľa nej majú mužské mozgy lepšie dispozície pre priestorové zručnosti preto, že sa do ich evolúcie zapísala mužská rola lovcov, ktorá vyžadovala dobrú orientáciu. Ženy sú potom lepšie pripravené na komunikáciu preto, že ich úlohou bola starostlivosť o deti.
Na Levyho by sa pritom dalo podľa ruskej vedkyne nadviazať. „Jeho logiky by sme sa mohli pridržať a predpokladať, že starosť o deti od žien historicky vyžadovala, aby boli zdatné v multitaskingu,“ hovorí Kuptsova. Priznáva však, že to je iba špekulácia. Žiadne dôkazy pre takúto interpretáciu totiž neexistujú.
