Lee Morgan bol geniálny trubkár a legendárny jazzman. Jeho kariéra a vlastne celý jeho život pripomínal horskú dráhu. Keď bol na dne, zachránila ho jeho žena. Avšak bola to tiež ona, kto nakoniec celú tú jazdu ukončila.
Lee Morgan sa narodil 10. júla roku 1938 vo Philadelphii. Od mladosti miloval jazz a vedel, že jeho život a táto hudba budú vždy spojené. Než začal hrať na trúbku, hral tiež na saxofón a vibrafón. Trumpeta sa mu ale páčila najviac. A tiež to s ňou najlepšie vedel. Keď začal už v pätnástich rokoch dochádzať na lekcie k známemu jazzmanovi Cliffordovi Brownovi, jeho hranie sa dostávalo rýchlo do nových výšin.
Začal hrať po kluboch a pripojil sa k formácii Dizzy Gillespie Big Band. To mal iba 18 rokov, ale vo svete jazzu už si začínal získavať meno čoby geniálny trubkár. Keď predbehneme udalosti, pred prominentnou label Blue Note nahral dvadsaťpäť albumov. Hral s mnohými poprednými jazzovými majtrami. Jeho meno sa stalo pojmom.
Okrem hudby bol ale jazz tiež životný štýl. A prekvapivo to nebol uhladený život gentlemanov v smokingu, ako by sa možno mohlo zdať. Skôr by sa dal prirovnať k dnešnému svetu hip hoperov. Bola to neuveriteľná divočina, plno drog, sexu, problémov so zákonom, skrátka poriadna jazda na hrane.
Morgan s ostatnými muzikantmi poriadal divoké naháňačky v autách ulicami mesta, pitky a večierky nadväzovali plynule jeden na druhý. Veľkú úlohu hral taktiež heroín. Stal sa na ňom dokonca závislým, a bol tak okrem jazzmana tiež feťák. Aj jeho hudba tým trpela, zhoršila sa a aj na nekonformný svet jazzu sa stala zmätenou a nepochopiteľnou.
Morgan raz v opitosti zaspal pri radiátore a ten mu spálil časť hlavy. Zranenie po sebe zanechalo veľkú jazvu a kus spálenej kože. Morgan sa postupne dostal do bodu, kedy ho fetovanie zaujímalo oveľa viac než vlastná hudba. A to je koniec pre akéhokoľvek muzikanta.
V čase, keď už takmer zavesil hudbu na klinec a jeho život sa uberal tými najtemnejšími uličkami, stretol Helen Moore, ktorá bola v jazzových kruhoch veľmi známa. Prevádzkovala neformálny klub, ktorý slúžil ako útočisko pre muzikantov, ktorým sa práve nedarilo alebo ktorí sa jednoducho potrebovali na nejakú dobu niekam upratať. Jedného dňa sa v tomto útočisku objavil zúbožený a démonmi stíhaný Morgan. A Moorová sa do neho vraj okamžite zamilovala. Rozhodla sa, že ho vráti späť na jazzové nebo.
A skutočne sa jej to podarilo. Dostala ho zo závislosti, prinútila ho zase hrať, vrátila ho späť do hry. Nikdy sa síce nevzali, ale prevzala aj tak jeho meno a vystupovali vždy ako manželia. Morganová hra sa po jeho znovuzrodení stala ešte lepšou ako predtým. Opäť žiaril a opäť naň chodili davy do klubov po celom New Yorku. Všetko mohlo skončiť úžasným happy-endom, ale to by Morgan nesmel stretnúť ďalšiu ženu – Judith Johnsonovú.
Stretli sa 19. februára roku 1972, keď hral v klube Slug’s Saloon. Johnsonová sedela v publiku, v klube však bola tiež Mooreová. Čo sa tam presne tej noci stalo, sa dodnes presne nevie. Zrejme došlo k hádke, obviňovaniu z nevery a ďalším scénam. To všetko medzi jednotlivými Morganovými vystúpeniami. Moorová nakoniec opustila klub a išla preč. Vrátila sa ale späť s revolverom a zastrelila Morgana ranou do hrude priamo na pódiu uprostred vystúpenia. Než dorazila záchranka, Morgan vykrvácal.
Jazzová komunita bola pochopiteľne šokovaná. Nič podobné nikto nepamätal, život muzikantov jednoducho prinášal rôzne zvraty a eskapády, ale streľbou a vraždou sa to nikdy neriešilo.
Moorová bola zatknutá a odsúdená za vraždu, ale neodsedela si príliš dlhý čas a bola prepustená. Morgan sa stal legendou, dodnes je uznávaný ako jeden z významných predstaviteľov jazzu a vynikajúci trubkár. Kto vie, kam mohla jeho kariéra dôjsť, nebyť onej osudnej noci v hudobnom klube Slug’s Saloon.
