„Zmizni,“ zašepkala ticho

Zaľúbili sa do seba a už po roku známosti sa rozhodli, že sa vezmú. Tak ako Danka bola šťastná nevesta, i na Petrovi bolo vidno, že svoju ženu miluje celým srdcom. Do dvoch rokov sa im narodilo krásne dievčatko, ale žiaľ, nie zdravé.
Oboch ich to zdrvilo. Danka po nociach plakala a celým svojím úsilím a láskou sa postupne upla na Simonku. Peter sa trápil v ústraní, väčšinu času strávil už len v práci.

Peter sa zdržiaval doma už len po večeroch. V zamestnaní sa zoznámil s novou kolegyňou. Po čase sa pristihol, že temperamentnú Karin prirovnáva k svojej utiahnutej, ustarostenej Danke. Už len spomínal na krásne časy, ktoré s Dankou v minulosti prežívali. Prečo sa s nimi osud takto hrozne zahral?
Spočiatku sa s Karin stretol iba náhodne, no neskôr ju pozval do kaviarne. Nehovoril o sebe, o svojej rodine, ich nezáväzný rozhovor obohatený Karininým bezstarostným smiechom ho zázračne odpútal od jeho rodinného trápenia.
Peter začal svoju ženu zanedbávať. Aj keď si to nechcel priznať, Karin sa mu vlúdila do srdca. Danka vnímala tú jeho premenu. Bola zúfalá. Milovala ho, ale milovala aj svoje choré dieťa. Chápala tie súvislosti. Brala ich ako prirodzené vyústenie ich ťažkého trápenia, z ktorého by každý z nich prijal nejaké to útočisko. A Peter ho našiel u Karin.
Dnes vnímala svoj obraz v zrkadle inak. Áno, je iná ako kedysi. Uštvaná, zanedbaná, v jej kedysi modrých živých očiach už len sivý tieň. Rozplakala sa. Musí bojovať o svoje šťastie, o svojho milovaného Petra. A hneď od zajtra!
Zašla ku kaderníčke, kozmetičke, do butiku. V tak krátku chvíľu sa premenila opäť na tú „starú“ Petrovu Danušku – ako jej hovorieval.
Pripravila úžasnú večeru, krásne vyzdobila stôl, vybrala kazety s ich obľúbenou hudbou. Simonku odviedla k svojim rodičom na celý víkend. Všetko zorganizovala tak, aby sa uskutočnil ten krásny večer.

Peter prišiel domov neobyčajne vážny. Bolo na ňom vidieť, že jej chce dačo oznámiť. Ani nepostrehol tú zmenu na Danke, ani sviatočne prestretý stôl, keď sa nakoniec odhodlal prehovoriť:
„Vieš Dani, nechcem ti ublížiť, ale už dlho ma to trápi. A teraz, keď Simonka je u starkých, máme aspoň chvíľku na úprimný rozhovor.“
Danka strnula, tón a vážnosť v hlase jej manžela nemal nič spoločné s romantikou, ktorú plánovala na ten večer.
„Ide o to, že táto naša situácia je neúnosná. Ty si stále ustarostená, naučila si sa žiť a zaoberať sa len starosťami so Simonkou a nič iné ťa už nezaujíma. Ani ja…“
„Nie, to nie je pravda! Zaujímaš ma, a to veľmi! Veď ťa ľúbim, Peter! Ale svojou láskou chcem Simonke nahradiť to, o čo pri svojej chorobe prišla! Nechápeš to? O čo vlastne ide? Čo mi chceš povedať?“ Danka sa odmlčala. Bola zúfalá, tušila Petrovu odpoveď.
„Danka, i keď ti to dnes pristane, tvoje oči už nie sú tie, ktoré som miloval! Sú smutné, nešťastné. Som slaboch… Stretol som ženu so živelnou energiou, s temperamentom… Nechcem ťa klamať, ale zaľúbil som sa. Nie, to je asi silné slovo, ani neviem, či zaľúbil… Skôr mi imponuje a potrebujem ju, aby som sa nezbláznil! Simonku ľúbim, ale nevládzem! Nevládzem!“ skoro to slovo vykríkol.
Danka sa potichu rozvzlykala. Pochopila. Jej Peťo ju opúšťa len preto, že sa celá oddala láske k ich chorému dievčatku.
„Zmizni,“ zašepkala ticho.

Bol to tichý rozchod. Danka sa opäť upla na Simonku, ale žiaľ ju neprešiel. Jej láska ju zradila! Bola zronená. Má zabojovať? Nie! Proti vlastnému dieťaťu bojovať nebude! Opustil ju kvôli Simonke, že sa jej celá oddala. Na takýto boj nemá silu!

To bol príbeh mojej priateľky Danky, ktorá je skúšaná životom. Simonka jej to ale vynahrádza. Je to jej život, do ktorého už Peter nepatrí. Má už svoju rodinu.