Deň sa blížil ku koncu a pomaly sa začalo zmrákať. Cécile Brissaudová si povedala, že je načase vrátiť sa domov s bábätkom v kočíku, s ktorým sa prechádzala už dobrú polhodinu.
Ako už toľkokrát zaviedli ju kroky smerom k budove bývalej dedinskej stanice neďaleko autostrády A20 vedúcej z Limoges. Bolo to pokojné, trocha melancholické miesto. Často tam chodievala na prechádzku so svojím bábätkom. Okolo stanice rástli vysoké husté kríky. Cesta viedla k parkovisku a staničnej budove, za ktorou sa ťahali železničné koľaje trate Toulouse-Paríž.
Práve sa chcela otočiť a vrátiť sa, keď odrazu na kraji trate, pri jednom pylóne upútal jej pozornosť čudný predmet. Podišla bližšie. Predmet začal nadobúdať konkrétnejšie formy. Najprv si myslela, že je to dajaké zviera… Podišla ešte bližšie a opäť zastala. Vtom ju zaplavila hrôza: to, čo pokladala za mŕtve zviera, bola znetvorená, zakrvácaná mŕtvola ležiaca pri koľajach dolu tvárou. v tričku, ale bez nohavíc a s nohavičkami stiahnutými dopoly lýtok.
Bolo krátko pred šiestou 13. októbra. O niekoľko minút zhrozená mladá matka zabúchala na dvere prvého domu, na ktorý natrafila na svojej ceste. Dôchodca Bernard Chapelot, čo jej otvoril, sa ocitol zoči voči vystrašenej mladej žene, ktorá kričala:
„Tam, leží tam mŕtvola!“
Zakrvácaná mŕtvola leží pri koľajach
Kým manželka Bernarda Chapelota sa ponáhľala k telefónu, dôchodca šiel s Cécile Brissaudovou k opustenej stanici. Žiaľ, mladá matka sa nemýlila. Pri pylóne vedľa koľají ležala mŕtvola ženy, lepšie povedané, dievčiny, otrasne zohavenej a znetvorenej. Krátko nato prišli aj žandári. Na prvý pohľad bolo zjavné, že nebohá vypadla z niektorého vlaku, čo bez zastavenia prechádzal popred stanicu. Jej znetvorené telo i tvár boli nespoznateľné. Lebka bola preliačená a vlasy presiaknuté krvou. Nemala pri sebe žiadny preukaz totožnosti, ani batožinu a peniaze.
Jedinou indíciou, ktorá umožňovala zistiť, z ktorého vlaku vypadla, boli hodinky, ktorých ručičky sa zastavili na 4.10, čo bol čas, o ktorom každú noc tade prechádzal rýchlovlak Toulouse-Paríž. K udalosti teda došlo o 4.10 v uplynulú noc, keď tade vlak prechádzal 160-kilometrovou rýchlosťou.
Nehoda? Samovražda? Vražda?
Vyšetrovatelia zo sekcie v Bourges apriori nevylúčili ani jedno z troch možností. Odev dievčiny v tričku, ale bez nohavíc (tie sa našli neďaleko tela) a nohavičky stiahnuté dopoly lýtok naznačovali, že ju znásilnili a jej agresor ju vyhodil z vozňa, keď ju predtým znásilnil. Polícia vyvinula okamžite maximálne úsilie, aby identifikovala záhadnú cestujúcu a zistila, kde nastúpila do rýchlovlaku, ktorý stojí iba na dvoch staniciach medzi Toulouse a Parížom: v Limoges a Chateauroux. V okolí stanice Chabernet hľadali batožinu, alebo dajaké doklady, ktoré mohla stratiť pri páde.
Pokým vyšetrovatelia z Bourges znásobili svoje úsilie, na druhom brehu kanála La Manche sa Annie a Brian Peakovci v ich vile v Barlastone, malej dedinke neďaleko Stioke-on-Trent v grófstve Stafforshire znepokojovali, pretože nemali žiadne správy o svojej dcérke, ktorá im oznámila, že sa vracia do Anglicka. Čo sa jej mohlo stať? Po dvojročnom štúdiu práva na univerzite v Birminghame Isabelle Peaková, ktorá sa rozhodla venovať medzinárodnému právu, odišla v septembri so skupinou anglických študentov do Limoges v rámci medzinárodnej výmeny.
Mladé dôverčivé dievča
Isabelle, hovoriaca plynule francúzsky, sa v októbri usadila v Limoges, kde si s dvoma ďalšími študentkami z Británie prenajala malý byt neďaleko stanice. Dobrá športovkyňa a veľmi spoločenská, myslela na budúcnosť (okrem práva sa učila aj japonsky a navyše cez víkendy pracovala ako pokladníčka v supermarkete, aby si zarobila nejaké peniaze). Rada sa zabávala, spolu so svojimi kolegyňami chodila na diskotéky, aby zabudla na napätie, ktoré so sebou prinášalo štúdium. Podľa jej priateliek dokonca jej túžba po zábave začala byť prehnaná. Znepokojovala ich aj jej dôverčivá povaha, ktorá hraničila s naivnosťou. Hovorila o tom neskôr jej najlepšia priateľka.
V Limoges Isabelle začalo byť veľmi rýchlo smutno za rodičmi a za priateľom, ktorého nechala v Anglicku. Napokon sa v utorok 12. októbra rozhodla zájsť na krátky čas domov, čo aj rodičom oznámila.
Mala so sebou 2 000 eur v hotovosti
V noci z 12. na 13. odišla z bytu,a pešo sa vybrala na stanicu. Prišla tam okolo druhej hodiny ráno. Mala na sebe tričko, pulóver a vetrovku a so sebou niesla dve cestovné tašky. Vzala si so sebou 2 000 frankov v hotovosti, platobnú kartu a preukaz totožnosti. Na takmer prázdnej stanici si kúpila lístok na rýchlovlak z Toulouse. Z Paríža chcela ísť Eurostarom do Londýna.
O tretej hodine ôsmej minúte zastal vlak Toulouse-Paríž na stanici v Limoges. Isabelle nastúpila a vzápätí sa vlak pohol smerom do hlavného mesta. Poslednou zastávkou pred konečnou stanicou bol Chateauroux.
Úbohá Isabelle nikdy nedošla do Paríža, ba ani do Chateauroux. Jej život vyhasol tragicky tridsaťpäť kilometrov pred touto stanicou, na nástupišti opustenej stanice v Chabenete o 4.10 h ráno, pri elektrickom stĺpe. Tam, kde ju objavila na druhý deň večer mladá mamička s kočíkom.
V Británii jej rodičia, čoraz väčšmi znepokojení napokon zavolali na Scotland Yard. Vtedy sa už vo Francúzsku sa vyšetrovatelia niekoľko dní snažili zistiť totožnosť neznámeho dievčaťa. Až v pondelok 18. októbra, keď sa spojili s kolegami zo Scotland Yardu, sa konečne dozvedeli meno a priezvisko mladej študentky. Pre Isabelliných rodičov, ktorí prišli do Francúzska 21. októbra kvôli identifikácii, to bol strašný šok. Obyvatelia Británie sa veľmi rýchlo dozvedeli z tlače, že Isabelle bola prepadnutá, znásilnená a vyhodená z vlaku na trase Toulouse-Paríž. Pomocou helikoptéry a polície sa napokon našli, pulóver, vetrovku, ponožku a jednu topánku mladého dievčaťa, desať kilometrov od Chabenetu. Vrah sa ich zbavil tri alebo štyri minúty po tom, čo ju vyhodil z okna. Cestovný lístok, preukaz totožnosti a obe cestovné tašky obete sa však nenašli.
Otvoriť dvere vozňa nie je také ľahké…
Pitva zatiaľ neumožnila objektívne dokázať, že dievčina bola znásilnená, jej telo sa však podrobuje ďalším skúškam.
K prípadu sa ešte vrátime
-hl-
