Znásilnená v lekárskej ordinácii

Lekár, u ktorého pracovala, jej vpichol do žily omamnú látku. Aby ju mohol znásilniť.

Jej auto stálo osamelé na parkovisku osvetlenom pouličnou lampou. Bruno zaparkoval tesne vedľa, obišiel auto svojej ženy a cez sklá sa pozrel dovnútra. Na prvý pohľad nevidel nič podozrivého… Noc bola jasná, no nikde ani živej duše v tomto pokojnom mestečku vzdialenom desať kilometrov od Saint-Claude. Bruno, čoraz nepokojnejší, si v duchu kládol otázku: kde sa podela jeho manželka Caroline?

Okolo ôsmej večer, keď ukladal do postieľok svoje dve deti, zavolal mu zamestnávateľ jeho ženy, že Caroline príde domov neskôr, pretože treba súrne spracovať nejaké materiály. Teraz však boli dve hodiny ráno a Caroline stále nebola doma.
Bruno zamieril k veľkej kamennej budove neďaleko parkoviska. Pri vchodových dverách bola vizitka s menom obvodného lekára MUDr. L., u ktorého pracovala Brunova manželka ako jeho sekretárka.
Bruno stlačil zvonček a čakal na odozvu – bzučanie automatického otvárania, hlas či čokoľvek iné, čo by prezrádzalo, že v dome niekto je. No nič sa neozvalo, nikde žiadny pohyb. Bruno obišiel budovu a odrazu zastal. V tme zazrel svetielko v pracovni svojej ženy. Podišiel bližšie a nazrel cez sklo. Obrazovka počítača bola rozsvietená, no po Caroline ani stopy. Nebola ani v malej miestnosti zaplnenej spismi pacientov. Aj byt doktora L. na pochodí sa zdal byť prázdny…

Vo februári sa u doktora prihlásila Caroline. Vydatá, s dvoma deťmi, vysoká, štíhla, elegantná, s hlbokými modrými očami. Lekár ju prijal na jednomesačnú skúšobnú dobu a potom nastálo. Len čo podpísali zmluvu, pozval Caroline na večeru vo dvojici. Mladá žena, ktorej sa to nepáčilo, sa pozhovárala s Brunom. Ten jej poradil, aby odmietla. Jej odmietnutie však doktora L. neodradilo, skôr podnietilo… Tváril sa milo, telefonoval Caroline domov v stredu, keď mala voľný deň a venovala sa deťom, aby, ako vyhlásil, počul aspoň jej hlas. Chcel, aby s ním šla na kongres do Tunisu, žiadal, aby mu tykala, prenasledoval ju zápalistými vyznaniami. Mladá žena, ktorá potrebovala plat na zaplatenie splátok na dom, sa rozhodla, že vydrží, v nádeji, že jej šéfa to nakoniec prestane baviť. Ako mohla tušiť, že doktor je na pokraji šialenstva a že mu v hlave máta jediná myšlienka – za každú cenu sa jej zmocniť?
Vo štvrtok 24. júna bola strašná horúčava. Caroline v peknom žltom komplete bola celá spotená. A tak, keď do jej pracovne vošiel doktor L. a podal jej zmrzlinu, s vďakou ju prijala… No len čo ju ochutnala, pocítila, ako jej oťažieva hlava a stáva sa nevládnou. Vzápätí sa ponorila do tmy. Od tej chvíle Caroline nevedela, čo sa s ňou deje.
V susednej dedine sa pre jej manžela Bruna začal večer plný strachu a nepokoja. Najprv nepochopiteľný telefonát lekára, ktorý mu oznámil, že Caroline príde domov neskoro. Bola taká zavalená prácou, že ho nemohla zavolať sama? V skutočnosti – čo Bruno nemohol vedieť – už nebola schopná hovoriť…

Bruno uložil deti do postieľok a sám si ľahol a zaspal. Okolo druhej v noci sa zobudil, vyskočil a zistil, že jeho žena neleží vedľa neho. Okamžite zdvihol telefón a zavolal do ordinácie. Linka bola obsadená. Bruno volal opäť a opäť desaťkrát. Vždy sa ozval obsadzovací tón… Potom sa rozhodol zavolať lekára na jeho mobil.

Jediné, čo mohol urobiť, bolo sám ísť do ordinácie doktora L. Tam našiel Carolinino auto a keď márne vyzváňal pri dverách doktora L. vrátil sa domov s nepokojom v srdci. O pol piatej začalo svitať a Caroline ešte stále nebola doma. Vtedy sa Bruno rozhodol zavolať na políciu.
„Pokúsime sa nájsť doktora,“ odvetil mu službukonajúci žandár.
Bruna však napadlo, že jeho slová na polícii možno nebrali vážne, a tak sa bez meškania opäť vybral k domu lekára. Zbytočne. No bol natoľko ustráchaný, že lakťom vyrazil sklo na dverách, aby sa dostal do domu. Nepodarilo sa mu však dosiahnuť na kľučku. Zúfalý sa opäť vrátil domov. Nekonečné čakanie pokračovalo. Okolo štvrť na osem zatelefonoval doktor L. svojej pomocnici v domácnosti.
„Mohli by ste okamžite prísť?“ spýtal sa.
Drobná, nakrátko ostrihaná žena okamžite nasadla do auta a bez akýchkoľvek otázok sa vybrala do lekárovho domu. Doktora našla oholeného a zdanlivo v najlepšej forme, kým Caroline sedela v kresle pri svojom pracovnom stole s otvorenými ústami a vydesenými očami.
„Dobrý deň,“ pozdravila žena.
Caroline nadvihla viečko a vyhasnutým pohľadom sa na ňu pozrela. Otvorila ústa, akoby chcela niečo povedať, no z perí jej nevyšiel žiadny zvuk.
„Necíti sa dobre,“ povedal doktor. „Chcem vás požiadať, aby ste ju odviezli domov.“
Žena odviedla Caroline do svojho auta a odišla. O pol ôsmej zastala pred domom mladej ženy.
„Priviezla som vám ju,“ povedala Brunovi. „Necíti sa dobre.“
Bruno otvoril dvere a vzal Caroline na ruky. Nereagovala, hlava jej nevládne odkvecla na jeho rameno.
„Odveziem ju do nemocnice,“ rozhodol sa Bruno.

O hodinu začala pravda vychádzať najavo. Podľa lekárov, čo vyšetrili mladú ženu, mala na členkoch stopy po putách a na jednej ruke stopy po vpichoch injekčnou striekačkou. Niekto jej vstrekol do žíl omamnú látku, po ktorej zaspala. Gynekológ zistil, že Caroline bola v noci opakovane znásilnená, Caroline to však nemohla potvrdiť. Nespomínala si na nič, čo sa v tú noc udialo, iba to, že sa ráno zobudila v neznámej posteli, vedľa akéhosi muža. Nevedela si však spomenúť na jeho tvár. Bruno podal žalobu na komisariáte v Saint-Claude. Ešte v ten istý deň predvolali doktora L. a výsluch a umiestnili ho v cele dočasného zadržania. Doktor L. tvrdil, že je nevinný. Podľa jeho výpovede nebol v tú noc v mestečku. Okolo trištvrte na desať opustil svoju sekretárku, aby sama dokončila prácu a odišiel do mlyna, ktorý práve renovoval.

„Mimochodom,“ vyhlásil, keď som sa ráno okolo šiestej vracal do ordinácie takmer som sa na kraji mesta zrazil s mraziarenským autom.
Policajti si autentickosť jeho výpovede overili a prepustili ho.
Prešlo leto. V septembri dostali na komisariát výsledky testu DNA, ktoré dokazovali, že dr. L. mal pohlavný styk s Caroline. Lekára opäť predvolali na výsluch. Tentoraz nepopieral svoj sexuálny styk s Caroline, no tvrdil, že sa milovali popoludní, nie v noci.
„Bola do mňa veľmi zaľúbená a chcela opustiť manžela a deti a žiť so mnou,“ vyhlásil.
Vyšetrovatelia vedeli, že je to málo pravdepodobné. Bolo dokázané, že Caroline, keď zjedla zmrzlinu, čo jej priniesol Dr. L. padla do bezvedomia, potom dostala injekciu do žily, ktorá u nej vyvolala dočasnú amnéziu. Bol to kriminálny čin, ktorý hrozil lekárovi, že sa ocitne na dlhé roky vo väzení za znásilnenie a podanie zdraviu škodlivých látok.
Mestečko, kde žijú Bruno a Caroline, sa odvtedy rozdelilo na dva tábory. Jedni veria vo vinu lekára, priveľmi bohatého a priveľkého sukničkára, než aby mohol byť statočný, druhí neveria obvineniam a tvrdia, že to všetko je iba komplot žiarlivého manžela…
Pravdu vynesie na svetlo až proces, ktorý by sa mal konať v najbližších dňoch.
-hl-