„Povedzte nám, prečo ste sa rozhodli svedčiť pred súdom,“ vyzval ju predseda. „Počas vyšetrovania ste zakaždým odmietli konfrontáciu s obvinenými…“
„Rozhodla som sa preto, aby to už nikdy nezopakovali,“ odpovedala mladá žena pevným hlasom. „Aby sa iným nestalo to, čo mne.“
Po poslednom zaváhaní Chantal začala rozprávať, čo sa stalo v sobotu 29. marca.
„V ten deň som sa pohádala s priateľom. Poobede som išla na trh neďaleko nášho domu. Tam som sa zoznámila s dvoma sympatickými chlapcami. Potom som išla domov. Pripojili sa ku mne a pozvali ma na pohárik. Prijala som…
Keď prišla, ostatní chlapci tam už boli
Obaja spomínaní chlapci zvesili na lavici obžalovaných hlavy. Niet divu, že Chantal pozvanie neodmietla. Ako mohla tušiť, že ide o nestabilných ľudí s charakterovými vadami? Zvečerievalo sa, keď prišli k jednoposchodovému domu s malou záhradou zapratanou haraburdím. Chantal dôverčivo kráčala za chlapcami, ktorí ju zaviedli do obývačky. Boli tam ďalší chlapci, fajčili marihuanu a pili alkohol. Zdalo sa, že na niekoho čakajú. Naozaj. Majiteľ domu Christian Doyen tam nebol, prišiel však o chvíľu. Narýchlo sa predstavili a večierok pokračoval.
Chantal chcela odísť, no zadržali ju
Doyen sa odrazu rozhodol, že ukáže Chantal kazetu, ktorú natočil pred niekoľkými dňami. Na obrazovke sa zjavila mladá žena, ktorá sa hrala s veľkým hadom.
„To je had môjho syna,“ povedal Doyen.
Vystrašená Chantal videla, ako had vkĺzol žene pod sako a medzi stehná. Keď si predstavila, že by také čosi robila aj ona, rozhodla sa odísť. Jeden z chlapcov si však stal pred dvere a zabránil jej v tom. Chantal sa nechala prehovoriť a zostala. Doyen ju potom niekoľko minút filmoval. Túto kazetu premietali aj na súde a je na nej Chantal s pohárom v ruke, ako sa s úsmevom zhovára s jedným z chlapcov. Predseda súdu poznamenal, že to bol násilný úsmev.
Krátko nato sa začala Chantalina kalvária. Spomína si na ňu len útržkovito, lebo bola pod vplyvom alkoholu a drog, ktoré ju Doyen nútil brať.
„Najprv chcel, aby som vypila veľký pohár whisky. Odmietla som…“
Vtedy ju chytili za ruky, aby sa nemohla brániť, a alkohol jej nanútili. Potom jej na nos pritlačili vatu namočenú do chloroformu a Chantal stratila vedomie. Nikoho to však netrápilo. O niekoľko sekúnd bola Chantal nahá a odniesli ju do inej izby, kde ju hodili na posteľ.
„Vôbec si nespomínam, čo sa stalo potom,“ pokračuje pokojným hlasom. „Prebrala som sa v kúpeľni a zistila som, že medzi nohami mám stopy po semene. Okrem toho ma bolelo brucho…“
Nešťastná Chantal celkom stratila pojem o čase. Keď vyšla z kúpeľne, Doyen ju znovu prinútil, aby prehltla lieky a LSD. Opäť stratila vedomie.
„O chvíľu som prišla k sebe a zistila som, že na mne niekto leží a chystá sa ma znásilniť.
Chcela som ho odstrčiť, no nafackal ma. Počula som, ako sa ostatní vystatujú, že ma zneužili.“
Svoje výtvory skúšal na kamarátoch a na susedoch
To je jadro perverznosti Christiana Doyena . Bývalý šofér, už súdený za obchodovanie s drogami, sa nikdy nepriznal, že ho manželka opustila a odišla do Španielska. Odvtedy sníval len o pomste. Nie však o hocijakej. Chcel vyrobiť jed, po ktorom by sa jeho rival zbláznil. Pokiaľ išlo o manželku, mal v pláne čosi iné: mala sa napiť zmesi liekov, po ktorej by stratila vôľu a vedomie. Potom by podpísala predaj ich spoločne nadobudnutého domu. Doyen experimentoval. S jedom nemal problémy, horšie to však bolo s prípravkom pre manželku. Niekoľko ráz dal nič netušiacim kamarátom a susedom vypiť zmes alkoholu, LSD a thilidinu.
Doyen už dlhší čas chcel vyskúšať svoj výtvor na mladej žene. Najlepšie na nejakej neznámej z ulice. Jeho vysvetlenie je jednoduché: ak sa obeť, ktorú unesú a znásilnia, po prebudení na nič nebude pamätať, dokáže sa tak jeho účinnosť! keď ju Doyen prinútil vypiť veľký pohár whisky, musela neskôr vypiť rôzne koktaily, po ktorých na štyri dni upadla do takmer úplného bezvedomia.
Predstieral znásilnenie?
Na zvyšok sa Chantal samozrejme zle pamätá. Navyše chlapci, až na jedného, ktorý sa priznal, popierajú, že by ju znásilnili. Jeden z nich dokonca tvrdil, že znásilnenie len „predstieral“. Ďalší vravel, že súhlasila a bola v normálnom stave.
Koľkokrát títo darebáci znásilnili Chantal? Nevie sa. Doyen bol po štyroch dňoch očividne spokojný so svojou zmesou alkoholu a halucigénov. Súdny lekár vypovedal, že by ňou mohol svoju obeť zabiť.
V stredu 1. apríla sa Doyen rozhodol, že s pokusmi skončí. Čo však urobiť so Chantal? V noci ju obliekli, naložili do auta a odviezli do Francúzska. Na polceste sa však otočili a vrátili sa do Belgicka. Keď chlapci vystúpili z auta, Chantal sa prebrala, podarilo sa jej potichu otvoriť dvere a utiekla. Zastavila taxík a nechala sa odviezť na policiu.
Psychologička, ktorá sa o ňu starala, vypovedala, že nikdy nevidela nikoho v takom stave stresu a úzkosti.
Chantal ukončila svoju výpoveď. Potom aj napriek tomu, že sa dovtedy nechcela pozrieť ani na fotografie svojich trýzniteľov, obrátila sa k lavici obžalovaných a rozplakala sa.
„Môj život už nikdy nebude taký ako predtým.“
Predseda súdu začal s vypočúvaním svedkov o osobnostiach šiestich obžalovaných.
„Bol to zlý človek,“ tvrdili takmer jednohlasne o Doyenovi.
Jeho spolupáchatelia, oveľa mladší chlapci, boli pod jeho vplyvom. Narodili sa v chudobných rodinách a na Doyenovi ich lákal jeho štýl života: jediný mal dom, auto a peniaze na alkohol a drogy.
Rozhodnutie poroty
Obhajcovia obžalovaných vyvinuli veľké úsilie, aby presvedčili porotu o poľahčujúcich okolnostiach. Tá však mala na mysli predovšetkým utrpenie nešťastnej Chantal. Niekoľko týždnov po kolektívnom znásilnení sa ukázalo, že mladá žena je tehotná. Keď sa to dozvedela, spočiatku chcela potratiť, no potom si to rozmyslela. V tom čase mala totiž priateľa a bála sa, že potratom by sa mohla dopustiť zločinu. Rozhodla sa, že neskôr si dá urobiť genetické testy. Potvrdilo sa, že otcom nie je nik z obžalovaných.
Po štvorhodinovom rozhodovaní porota vyniesla rozsudky. Doyen dostal dvadsať rokov väzenia, čiže maximálny možný trest. Ostatní obvinení si odsedia dvanásť až sedemnásť rokov. Porota oslobodila len jedného z nich: toho, ktorý znásilnenie „predstieral“.
Pch
