Ázia sa už niekoľko rokov zápasí s podivným trendom – žobravými batôžkarmi. Tí po miestnych žiadajú peniaze na cesty po juhovýchodnej Ázii. Niektoré štáty sa tak rozhodli zakročiť. Napríklad Bali bude žobravých cudzincov vyháňať na ambasády.
„Zaznamenali sme mnoho prípadov problematických turistov, v poslednej dobe sú najčastejšie z Austrálie, Británie či Ruska,“ uviedol pre hongkonský denník South China Morning Post Setyo Budiwardoyo, ktorý vedie imigračný úrad na letisku Ngurah Rai na Bali. Indonézsky ostrov sa totiž v poslednej dobe začal zápasiť s problémom tzv. „Begpackeru“ – žobravý batôžkár.
Bali si postupne už od dvadsiatych rokov minulého storočia budovalo povesť turistického raja, ktorý ponúka niečo pre každého. Teda takmer pre každého. Imigračný úrad minulý mesiac uviedol, že rozhodne nebude vrelo vítať begpackerov. „Cudzinci, ktorým dôjdu peniaze a budú predstierať, že sú žobráci, pošleme okamžite na ich ambasády,“ dodal Busiwardoyo.
Slovo „begpacker“ vzniklo z kombinácií slov „to beg“ (žobrať) a „backpacker“ (turista s batohom) – a so žobravými batôžkarmi sa zjavne v posledných rokoch v Ázii roztrhlo vrece. Od Bangkoku cez Kuala Lumpur až po Hongkong sú na uliciach čas od času vidieť bieli begpackeri. Poväčšine kľačia z ceduľou s nápismi v niekoľkých jazykoch, ktorými žiadajú miestnych o pomoc.
Lovec lacných leteniek: Za stovku na Havaji, šesť hodín som strávil v Japonsku
Nejde pritom o nový trend. Už v roku 2014 vznikla na sociálnej sieti Facebook skupina Begpackers in Asia, do ktorej cestovatelia aj miestni pridávajú fotografie žobravých Batôžkárov, aby upozornili na ich opovážlivosť. Niektorí begpackeri sa snažia predávať náramky, iní hrajú na hudobné nástroje, aby od ľudí získali peniaze, aby mohli pokračovať na svojich cestách.
„Cestujem okolo Ázie bez peňazí. Prosím podporte moju cestu,“ žiadajú a ponúkajú aj fotografie, ktoré zhotovili v destináciách, ktoré už navštívili. Za získané peniaze potom chodia aj do reštaurácií, ktoré si miestni nemôžu dovoliť.
Často im nedochádza, že financie, ktoré potrebujú na svoju cestu, často presahujú ročný príjem miestnych obyvateľov, ktorých žiadajú o pomoc. A na Bali sa tak rozhodli, že podobné praktiky zarazia. Opatrenia proti žobravým cestovateľom pripravuje aj Thajsko.
Hotovosť na stôl
Imigračný úrady podľa serveru thaivisa vraj už po cudzincoch pri príchode požadujú, aby pri sebe mali v hotovosti približne 20 tisíc bahtov (približne 600 eur), aby preukázali, že majú dostatok peňazí na svoj pobyt v krajine.
Väčšine ľudí by sa možno myšlienka na vycestovanie do cudzej krajiny bez finančných prostriedkov na bývanie či jedlo zdala nepredstaviteľná. Obzvlášť do krajín, ktoré sú na peniazoch od turistov prakticky závislé.
Indonézia neodloží popravu pašerákov. Na trest smrti máme právo, tvrdí
Podľa článku magazínu Vice z minulého roka 80 percent celej ekonomiky Bali stojí na turizme. Peniaze, ktoré Európania minuli, pomohli v mnohých regiónoch dostať miestnych obyvateľov nad hranicu chudoby, znížili nezamestnanosť aj pomohli k rastu príjmov. Miestni žijú oveľa lepšie ako pred desiatimi rokmi, ale predovšetkým vďaka zahraničnému kapitálu. Cestovatelia, ktorí nie sú ochotní platiť, prakticky ostrov vysávajú.
Rad žobravých batôžkárov odhalených na Facebooku sa často bráni tým, že údajne stratili doklady, alebo nemajú na letenku domov. Na druhú stranu u mnohých sa potom objavujú komentáre iných používateľov, že im už pomohli a daný batôžkár sa len vybral do ďalšej destinácie, namiesto cesty domov. Navyše sa stratenými dokumenty môžu vždy pomôcť konzuláty.
