Vo veku 80 rokov zomrel jeden z najvýznamnejších rockových bubeníkov sveta Charlie Watts. Je to veľká rana pre celú rockovú scénu – ak sa rozhodnú členovia Rolling Stones pokračovať, už nikdy nebudú znieť ako predtým.
Či už si Keith Richards vymýšľal sebelepšie gitarové riffy a Mick Jagger lepší melódie alebo texty, bez rytmického základu si ich hity jednoducho nemožno predstaviť. Wattsová hra, v ktorej sa dokonale miešala nadväznosť na dynamiku starých bluesových, ale aj swingových hráčov, so štýlovou priamočiarosťou a razanciou, bola pre vyznenie hudby Rolling Stones kľúčová, a obaja spomenutí frontman skupiny to opakovane potvrdzovali.
Niet divu, že Wattsové hranie malo hlboké korene, ako začínajúci hudobník bol úplne uchvátený najprv jazzom a potom, už ako aktívny hráč, práve bluesovou muzikou. S tou tiež po vyštudovaní umeleckej školy a krátkou praxou grafika nastúpil profesionálnu dráhu v kapele Blues Incorporated zakladateľa britskej bluesovej školy Alexisa Körnera. V roku 1963 sa po dlhšom váhaní pripojil k „partii mladých delikventov“ menom Rolling Stones.
S nimi potom absolvoval celú ich slávnu éru, trvajúcu dodnes bezmála šesťdesiat rokov, a podieľal sa na všetkých ich dlhohrajúcich doskách. Kým hudobne bol nespochybniteľne zásadnou personou zvuku kapely, vizuálne a životným štýlom ako by patril do úplne iného sveta. Bol len raz ženatý, vyhýbal sa aféram s milenkami, s výnimkou krátkeho obdobia v 80. rokoch mu vcelku nič nehovorili ani drogy a alkohol. Neobľuboval ani extravaganciu v účesoch alebo oblečení, blízke mu boli skôr kvalitné obleky britského gentlemana než rockerské kožené bundy.
Nestarnúci Rolling Stones vydajú v decembri nový štúdiový album
Povestný bol aj vzťahom k suchému anglickému humoru a hoci mal na pódiu povesť priamo učebnicové „kamenné tváre“, pri koncertoch s veľkoplošnými projekciami bývalo občas vidieť, ako mu po tvári prebiehajú vlny pobavenie a úsmevu – to keď jeho spoluhráči „zase niečo vyviedli“, alebo naopak, keď sa, najmä v jeho milovaných bluesových kúskoch, dobre darilo pri džemovaní.
Jazzové lásky
Hoci sa všetci členovia Rolling Stones venovali viac či menej aj pestovaniu sólových kariér, tá Wattsová síce nebola možno tak viditeľná ako Jaggerove popove pokusy alebo Richardsové rockové rozjarené dosky či turné, ale o to členitejšie a rôznorodejšie. Ich spojnicou bol opäť jazz a rôzne štýly vychádzajúce z blues. Už v sedemdesiatych rokoch hral s pôvodným pianistom Rolling Stones Ianom Stewartom v boogie woogie kapele Rocket 88.
Rokenrol v Latinskej Amerike. , Stouni ‘na jeden večer obsadia české kina
V nasledujúcej dekáde založil The Charlie Watts Orchester a v rokoch deväťdesiatych komornejšie The Charlie Watts Quintet, ktorý mal v náplni činnosti prevažne americké jazzové štandardy. Do nového storočia vstúpil Charlie Watts spoločným projektom so skvelým americkým bubeníkom Jimom Keltnerom, ktorý bol poctou klasickým americkým hráčom dvadsiateho storočia. K štýlu boogie woogie sa potom vrátil ešte na sklonku svojej sólovej kariéry v minulej dekáde prostredníctvom projektu The ABC & D of Boogie Woogie.
Covidová bodka
Prvé veľké zdravotné problémy mal Charlie Watts v roku 2004, kedy mu bola diagnostikovaná rakovina hrdla, z ťažkostí sa ale po dlhom liečení dostal. Až tento rok bolo pred niekoľkými týždňami oznámené, že bubeník podstúpil bližšie nešpecifikovanú operáciu, po ktorej sa musí dlhší čas zotavovať, a preto sa nezúčastní amerického turné, ktoré Rolling Stones pripravujú. Za bicími ho mal pohostinsky zastúpiť vynikajúci hráč Steve Jordan.
„Tentoraz som nemal najlepšie timing,“ odkázal s typickým humorom Watts fanúšikom a sľúbil, že bude pracovať na tom, aby sa do kapely čo najskôr vrátil.
Už najmenej dva roky sa hovorí o tom, že Rolling Stones pripravujú nové autorský album, nie je ale jasné, v akej fáze natáčania je a či Watts svoje party stihol nebubnovať. Isté je, že poslednú zatiaľ zverejnenú nahrávku s jeho bicími je silný „covidový“ song Living in a Ghost Town, ktorý kapela vydala vlani počas lockdownu.
