Hlásil sa k socializmu a revolúcii, a práve preto odmietal kubánsky režim. Rebeli ako mladý Che Guevara či Fidel Castro by dnes skončili na Kube vo väzení, hovoril Che Guevarov vnuk Canek Sanchez Guevara. Zomrel vo veku štyridsiatich rokov po operácii srdca..
Canek Sanchez Guevara sa živil ako novinár, autor cestovateľských článkov, počítačový grafik, bol punkovým a metalovým gitaristom.
Podoba bola nepopierateľná, bol síce podstatne obtlstejší než jeho slávny dedko, ale iskra v oku a neusporiadané, rozhárané fúzy slávneho revolucionára jasne pripomínali. A záľuba vo fajčení cigár tiež. Privilégiá mu to však neprinášalo. Ani onoho dňa v roku 1991, kedy sa chystal vystúpiť so svojou metalovou kapelou Mentalizer v havanskom dome ľudovej kultúry. Koncert rozohnala slzným plynom polície, a keď sa Canek hlásil ku guevarovské krvi, nakladačky ho to neušetril.
„Skočili na mňa dvaja tajní policajti, tvrdili, že som zdrogovaný, donútili ma vyzliecť sa a urobiť drep a v análnym otvore mi hľadali drogy,“ vypovedal. Ponižujúce skúsenosti ako táto z neho urobili kritika Castrovho režimu a napovedali mu, že s ideálom komunistickej slobody nemá tamojší systém nič spoločné.
Che by bol na mňa hrdý
Narodil sa v roku 1974 dcére prvej ženy Che Guevaru. Jeho babička nebola v živote revolučného rebela nevýznamná, bola ľavicovou ekonómkou a práve ona zoznámila mladého idealistického, zapáleného argentínskeho medika Ernesta Che Guevaru s bratmi Castrovým a ich súdruhmi, ktorí plánovali zvrhnúť kubánskeho diktátora Batistu. A ktorým sa to silou vôle a odhodlaním v roku 1959 skutočne podarilo.
Canek Sanchez Castro žil s rodičmi v honosnej havanskej štvrti Miramar, ktorú predtým obývali bohatí stúpenci Batistovej diktatúry, ale aj v Miláne a Barcelone. Späť do Havany sa rodina vrátila v roku 1986. Vyrastať s guevarovským znakom nebolo ľahké, sťažoval si. Režimu na ňom záležalo, bol predsa najstarším vnukom samého komandanta Che! Jeho matka síce mala zle platenú prácu v štátnom úrade pre umenie a propagandu a málokto vedel, že je dcérou národného hrdinu, jeho ale ľudia sledovali, mal pocit permanentného dohľadu.
Kuba pustila z väzenia El Sexta, maľoval Fidela a Raula na chrbát ošípaných
„Musíte byť ako Che,“ vtĺkali do hláv detí v škôlkach a školách – a tým silnejší imperatív to bol pre chlapca, ktorý bol dokonca vnukom revolucionára v baretky. „Stále mi hovorili, aký mám byť, aby som robil česť revolúciu, a čo robiť nemám,“ spomínal.
Keď sa stretol v roku 1991 s argentínskym novinárom Andreasom Oppenheimerom, mal vlasy po ramená, náušnicu, džínsy a ruku plnú náramkov. V izbe mu viseli plagáty metalových kapiel ako Slayer, Kreator, Death. “ Canek bol roquero, rocker,“ opisuje novinár.
A to mladému rebelovi, ktorého meno Canek znamená v mexickom jazyku Čierny had, prinášalo problémy. Úrady sa do jeho skupiny Mentalizer obúvali len preto, že spievala anglicky. „V tejto krajine nemôžete robiť nič bez štátnej pomoci. Vašu kapelu musí schváliť dom kultúry, musí vás nechať skúšať vo svojich priestoroch, musí vám pomáhať prevážať nástroje a vybavenie, nechať vás vystupovať na svojich koncertoch. Lenže štát má záujem len na podpore hudobníkov, čo hrajú salsu. Zakaždým, keď chceme hrať, nás obviní z ideologických úchyliek, yankeeovské infiltrácie a dvadsaťpäť tisíc ďalších hlúpostí, „popisoval,“ a to len preto, že spievame v angličtine. „Všetko je na Kube spolitizované“, sťažoval si.
Bol rebel
Teenagerova rebelská duša narazila na odcudzujúci štátny stroj. A nestačila sa čudovať. Prečo policajti otravujú mladých ľudí, ktorí sa potulujú po Malecon, len preto, že majú dlhé vlasy a vyzerajú neupravene? „Dokážete si to predstaviť?“ Pýtal sa rečnícky, „táto revolúcia bola vybojovaná ľuďmi, čo mali brady a dlhé vlasy do copu. Sám Raoul Castro prišiel z hôr s copom. Teraz ako by všetci zabudli na svoju minulosť. Keď polícia stretne na ulici niekoho, ako som ja, chce hneď dokumenty. Keď je so sebou náhodou nemáte, strávite noc vo väzení.“
Lennon a Che
Odmietol sa podriadiť. Režim mu chystal kariéru vojenského dôstojníka, on si však viac cenil slobody nosiť dlhé vlasy a myslieť si po svojom. Ako zradu to rozhodne nebral. „Che by bol na mňa hrdý. Bol rebel. To, čo sa stalo z jeho revolúcie, by nikdy neschválil. Je čas na úprimnosť: mladí rebeli, akým bol Fidel Castro, by v dnešnej Kube neboli vyhnaní do exilu, boli by zastrelení,“ bol si svojou vecou istý.
S havanským režimom to nešlo dokopy, v roku 1996 preto v dvadsiatich dvoch rokoch odchádza do Mexika.
Proletársky vodca, ako má byť: Fidel Castro fajčí v Kremli cigary a na rukách má dvoje Rolexky
Absencia individuálne slobody
Jeho kritika režimu ale s castrovskou Kubou neladila. Západná kritika kubánskeho režimu je plná ignorancia, dezinformácií, povrchnosti, už len preto, že režim označuje za komunistický, napísal v roku 2004 v mexickom časopise Reforma. Podľa neho bolo chybou Kuby, že nemala s komunizmom nič spoločné. Bola vulgárnym spôsobom štátneho kapitalizmu, tvrdil. „Revolúcia splodila buržoáziu, ktorá represívne začala brániť sama seba pred vlastným ľudom, a byrokraciu, ktorá sa ľudu vzdialila tiež,“ hlásil proti režimu ako autentický revolucionár.
Revolúciu podľa neho zabili sami revolucionári, z diktatúry proletariátu sa vytratil proletariát a zostala len diktatúra, marxizmus sa stal nebezpečným štátnym náboženstvom a prestal byť školou slobody, ako ho zamýšľal Marx. Jeho srdce evidentne tepalo naľavo. „Prečo sa o Kube hovorí ako o socializme, keď je to len Fidela monarchia?“ Pýtal sa v inom článku.
Zatiaľ čo jeho dedko sa kritike vyhol skorou smrťou, všetko padalo na hlavu Fidela Castra. „Všetko, čo Fidel kritizoval na starom režime, bolo v novom strojnásobné. Všetko, čo napádal ako mladý, ako starý schvaľuje. Fidel bojoval ako slobodný človek, ale teraz slobodu ľuďom upiera, stal sa jedným z vládcov, despotickým, cynickým, arogantným, nie je ani lepší, ani horší ako Bush, Berlusconi alebo Putin,“ burácal Canek Sanchez Guevara.
Moja sloboda platí iba vtedy, keď platí tá vaša
Jeho kritika bola cítiť kontrakultúrou, revoltou a anarchistický. Kubánska revolúcia sa podľa neho odklonila od svojich pôvodných cieľov, pretože perzekuje homosexuálov, hippies, voľnomyšlienkárov, odborárov a básnikou. „Kriminalizovať niekoho preto, že je odlišný, nemá nič spoločné so slobodou,“ písal.
Na Kube mu schádzala individuálne voľnosť. „Som sebecká osobnosť, ktorá sa chce stať slobodnou bytosťou, egoista, ktorý chápe, že egoizmus je súčasťou nás všetkých a že moja sloboda platí iba vtedy, keď platí tá vaša,“ napísal v roku 2006.
Aby toho dosiahol, zahodil všetky prísľuby privilégií, ktoré mu meno a rodinná história zaručovali. „Stal sa mužom, ktorý bol hnaný neustálym hľadaním a veľkou intelektuálnou úprimnosťou,“ napísal v nekrológu jeho vzdialený strýko, „Stal sa vyvrheľom, ktorého sa stránili tým najnechutnejším spôsobom, pretože bol punker a pretože bez strachu nasledoval vnútornú pravdu, ktorá vás môže priviesť k chybám i k originalite.“
Canek Sanchez Guevara zomrel 20. januára 2015 po operácii srdca.
