informáciu priniesla televízia NBC News s odvolaním sa na hovorcu rodiny. Sedemdesiatštyriročný olympijský víťaz bol hospitalizovaný tento týždeň kvôli dýchacím ťažkostiam.
„Po 32-ročnom boji s Parkinsonvou chorobou Muhammad Ali vo veku 74 rokov zomrel,“ oznámil hovorca rodiny Bob Gunnell. Už niekoľko hodín pred oficiálnym oznámením svetové agentúry prinášali správy, že boxerská legenda je vo veľmi vážnom stave.
Odvtedy vyjadrujú stovky ľudí na sociálnych sieťach obdiv tomuto charizmatickému boxerovi, ktorý bol trojnásobným profesionálnym majstrom sveta ťažkej váhy. Lúči sa s ním aj jeho niekdajší rivali.
Lietam ako motýľ a bodám ako včela, opísal sa Muhammad Ali
George Foreman, ktorý patril spoločne s Joeom Frazierom k Aliho najväčším súperom v ťažkej váhe, pokladá jeho smrť za obrovskú stratu. „Ali, Frazier a Foreman – boli sme prakticky ako jeden,“ tweetoval. „Veľká časť ma samého zomrela, keď odišiel. Považujem ju za najväčšiu časť, „dodal s odkazom na Aliho prezývku“ Najväčší „.
„Ali nikdy nezomrie. Ako Martin Luther King, jeho duša bude žiť ďalej, „vyhlásil promotér Don King, ktorý organizoval rad Aliho súbojov vrátane legendárneho duelu s Foreman v roku 1974, ktorý vošiel do histórie boxu ako, Rumble in the Jungle ‚.
„Modlím sa a žehnám svojmu idolu, priateľovi a bez pochýb Najväčšiemu všetkých čias,“ napísal ďalší z Aliho bývalých rivalov Sugar Ray Leonard.
„Boh k sebe povolal svojho šampióna. Čoskoro na videnie, Najväčší,“ uviedol Mike Tyson.
„Nikdy nebude žiadny ďalší Muhammad Ali. Čierna komunita po celom svete ho potrebovala. Bol naším hlasom. On ma doviedol tam, kde som dnes, „napísal svetový šampión Floyd Mayweather.
„Prišli sme o velikána. Box ťažil z talentu Muhammada Aliho, ešte viac ale ľudstvo získalo z jeho humanity, „uviedol Manny Pacquiao.
„Bol si najlepší“, „Svet stratil neuveriteľnú osobnosť, ktorá neprestávala bojovať proti nespravodlivosti“ – píšu okrem iného ľudia na Twitterových účtoch.
Legendárny boxer bude mať pohreb v piatok v rodnom Louisville. Smútočný obrad sa bude odohrávať v tamojšej športovej hale KFC Yum! Center pre viac ako dvadsať tisíc ľudí a bude otvorený pre verejnosť. K ucteniu Aliho pamiatky prednesú príhovory okrem iného bývalý americký prezident Bill Clinton, herec Billy Crystal a televízny komentátor Bryant Gumbel.
Ali sa zapísal do histórie boxu originálnym štýlom, ktorý vďaka jeho výnimočnej rýchlosti a skvelému postrehu pripomínal tanec. Sám Ali svoj štýl kedysi opísal slovami: „Lietam ako motýľ a bodám ako včela.“ Počas profesionálnej kariéry, ktorú ukončil v roku 1981, vyhral 56 z celkom 61 zápasov medzi profesionálmi a len päťkrát odišiel porazený.
Svet udivoval nielen výkony v ringu. Napríklad po zisku prvého titulu v roku 1964 prešiel na moslimskú vieru a zmenil si meno z Cassius Clay na Muhammad Ali. V roku 1967 odmietol nastúpiť na vojnu, aby nemusel do vojny vo Vietname. Za to prišiel na tri roky o licenciu.
Amatérskym majstrom USA v poloťažkej váhe sa stal už v sedemnástich rokoch a rok nato, v roku 1960, reprezentoval svoju krajinu na OH v Ríme, odkiaľ si priviezol zlatú medailu. Po olympiáde prestúpil k profesionálom.
Aliho popularita zostala aj po ukončení kariéry nebývalá. Keď v roku 1996 zapaľoval v Atlante olympijský oheň, svet bol jeho účasťou prekvapený aj nadšený. Za veľkého jasotu ho obecenstvo zasypalo ružami v roku 1999, keď v New Yorku sprevádzal k premiére v ženskom ringu svoju dcéru Laila (38).
Ali bol štyrikrát ženatý a má sedem dcér a dvoch synov. Je držiteľom mnohých ocenení a vyznamenaní, napríklad najvyššieho civilného vyznamenania USA – Prezidentskú medailu slobody.
Aj po skončení kariéry zostal Ali veľmi populárnym. Mnohé priaznivcov potešil aj vlani v decembri, keď kritizoval uchádzača o republikánsku kandidatúru na amerického prezidenta Donalda Trumpa za jeho protimuslimské výroky.
Najväčší zápasy Muhammada Aliho
5. septembra 1960 – Na olympijských hrách v Ríme získal zlatú medailu v poloťažkej váhe (do 81 kg), vo finále zvíťazil na body nad Zbigniewom Pietrzykowským z Poľska.
29. októbra 1960 – V rodnom Louisville v Kentucky absolvoval profesionálny debut, na body vyhral šestikolový zápas proti Tunneymu Hunsaker, ktorý pracoval ako policajný náčelník mesta Fayetteville v Západnej Virgínii.
25. februára 1964 – Ali v 22 rokoch prvýkrát získal majstrovský titul v ťažkej váhe. V Miami Beach porazil Sonnyho Liston, ktorý vzdal po šiestich kolách.
22. marca 1967 – Po ôsmich úspešných obhajobách titulu, vrátane ďalšej výhry nad Liston a víťazstvo nad bývalým šampiónom Floydom Pattersonom, Ali v New Yorku v siedmom kole knokautoval Zora Folleyho. Bol to jeho posledný zápas predtým, ako prišiel o licenciu a hrozilo mu päťročné väzenie za to, že odmietol vstúpiť do armády a ísť bojovať do vojny vo Vietname.
26. októbra 1970 – Po tri a pól ročnej pauze sa vrátil do ringu v Atlante proti Jerrymu Quarrymu a vyhral technickým k.o. v treťom kole.
8. marca 1971 – Ali sa v New Yorku stretol s úradujúcim šampiónom Joeom Frazierom v „bitke storočia“, ktorú sprevádzala veľké očakávania. Obaja vstupovali do ringu doteraz neporazení. Ali bol rýchlejší, Frazier húževnatejší a mal silnejšie údery. V pätnásťkolovom zápase mal Ali sprvu prevahu, ale Frazier ovládol záverečnú časť zápasu a vyhral na body. Ali tak utrpel prvú porážku po 31 výhrach.
31. marca 1973 – Druhá Aliho prehra na body proti Kenovi Nortonovi, ktorý mu zlomil čeľusť. O pol roka neskôr Ali odvetný zápas s Nortonom vyhral.
28. januára 1974 – Ali porazil na body Fraziera, ktorého predtým pripravil o titul George Foreman.
30. októbra 1974 – Jeden z najslávnejších zápasov boxerské histórie, ktorý vstúpil do dejín pod názvom The Rumble in the Jungle (Rachot v džungli), sa odohral v Kinshase. Alimu, ktorý nastúpil proti obávanému a mladšiemu, doteraz neporazenému šampiónovi Foremanovi, skoro nikto nedával šancu na úspech. Ali však vsadil na defenzívne poňatie a namiesto svojho obvyklého tanečného štýlu sa stále opieral o povrazy a snažil sa kryť súperove útoky. Jeho plán nechať Foremana uťahať údermi, ktoré nemali väčší efekt, Alimu vyšiel a súpera knokautoval v ôsmom kole, čím si vydobyl znovu titul najväčšieho boxerského šampióna.
1. októbra 1975 – „Thrill in Manila“, ďalší pamätný zápas s Frazierom. Ali priletel do Manily dva týždne pred stretnutím a zahrnul Fraziera nadávkami. Ali vyhral, keď Frazier nedokázal nastúpiť k poslednému pätnástemu kolu (sám Ali neskôr povedal, že už by do ďalšieho kola tak isto nenastúpil, čo Fraziera do smrti mrzelo). Bolo veľké teplo a obaja súperi sa ocitli blízko smrti, keď predviedli podívanú, z ktorej dodnes mrazí. Štrnásť kôl sa premenilo v brutálny bitúnok.
15. februára 1978 – Tridsaťšesťročný Ali stratil titul, keď prehral na body s dvadsaťpäťročným Leonom Spinks, ktorý mal za sebou len sedem profesionálnych zápasov a víťazstvo na olympijských hrách v roku 1976.
15. septembra 1978 – Ali získal naspäť titul šampióna v ťažkej váhe, keď porazil Spinks po pätnástich kolách na body. Stal sa tak prvým boxerom v histórii, ktorý získal titul šampióna trikrát za sebou. Potom svoju kariéru ukončil.
2. októbra 1980 – V tridsiatich ôsmich rokoch sa Ali pokúsil získať späť titul v zápase proti Larrymu Holmesovi, ktorý bol jeho bývalým sparingpartnerom, ale jeho schopnosti už zreteľne ochabli. Aliho tréner zastavil zápas po desiatich kolách a bolo to prvýkrát v Aliho kariére, kedy prehral iným spôsobom ako na body.
11. decembra 1981 – Posledný Aliho zápas – prehra s Trevorom Berbick na body.
