Jeden z najviac utajovaných agentov Československa včera zomrel. Václav Jelínek (†77) pôsobil 13 rokov v Londýne pod menom Erwin van Harleem a získaval informácie o židovských organizáciách aj britskej kráľovskej rodine. Za svoju vlasť bol ochotný položiť aj život, jeho krytie sa však rozpadlo v roku 1988, následne putoval do tvrdého žalára. Do vlasti sa vrátil až po zásahu riaditeľa tajnej služby.
Informáciu o úmrtí bývalého špióna v nedeľu priniesol novinár Jaroslav Kmenta, ktorý prostredníctvom svojej knihy priblížil verejnosti jeho pohnutý osud. Václav Jelínek sa narodil v Modranoch a po ukončení povinnej vojenskej služby odišiel k Štátnej bezpečnosti. V roku 1975 získal holandský pas na meno Erwin van Harleem, čo bola identita ukradnutá dieťaťu, ktoré matka počas vojny ponúkla na adopciu v pražských Holešoviciach.
Donášal na židov
Jelínek pod falošnou identitou pracoval v Londýne ako čašník, jeho úlohou bolo získavať informácie o Veľkej Británii, USA a predovšetkým o medzinárodnej židovskej organizácii B’nai B’rith, ktorá pomáhala s emigráciou židom žijúcim v Sovietskom zväze. „Jelínek vybudoval spravodajsky zaujímavé styky do objektu ideodiverznej organizácie, ktorá vyvíja aktívnu nepriateľskú činnosť proti ZSSR,“ píše sa v dobovej správe tajných služieb.
Spadla klietka
Pôsobil v Británii celkom 13 rokov a pre svoju vlasť a Sovietsky zväz získal množstvo dôležitých informácií. Jeho poslednou misiou v pozícii agenta bola účasť na konferencii židovských obcí v New Yorku, kde jeho správanie vzbudilo pozornosť ochranky, ktorá ihneď zalarmovala americké aj britské tajné služby.
Čoskoro na to, v apríli 1988, dvere jeho bytu na Silver Birch Close rozrazila zásahová jednotka a kvôli podozreniu zo špionáže ho zatkla. Po odsúdení putoval do tvrdého žalára, kde si mal odsedieť 10 rokov.
Hladovka a prepustenie
Václav Jelínek po svojom uväznení odmietal odkryť svoju identitu, čo by mu umožnilo prepustenie na slobodu. Názor nezmenil ani po zamatovej revolúcii v roku 1989. „Bol som pripravený vo väzení buď vydržať, alebo tam zomrieť,“ spomínal v knihe Jaroslava Kmentu samotný agent.
V roku 1992 začal s hladovkou, ktorá ho skutočne skoro zabila. Pred krutým osudom ho nakoniec zachránil vtedajší šéf československej rozviedky generál Radovan Procházka, ktorý agentovu identitu odtajnil a požiadal Britov, aby ho pustili na slobodu. V apríli 1993 bol tajne deportovaný do Prahy, kde žil až do konca svojho života.
Stretol sa s falošnou mamou
Jelínka v roku 1977 kontaktovala Johanna van Haarlem a uverila, že je naozaj jej skutočným synom. Z veliteľstva mu bolo nariadené, aby rolu hral aj naďalej a neprezradil tak krytie, a preto sa dokonca s matkou niekoľkokrát stretol a aj navštívil jej rodinu v Holandsku. O tom, že nejde o jej skutočného syna, sa dozvedela až po odsúdení v roku 1988 a podľa svojich slov sa kvôli tomu so svojim skutočným synom nezmierila až do roku 1993. Sám Jelínek v jednom zo svojich rozhovorov vyjadril domnienku, že Johanna van Haarlem bola v skutočnosti agentkou západných tajných služieb.
Šéf nemeckých špiónov: Podcenili sme IS, hrozbou sú mladíci bez rodín
Odsúdený pod prezývkou
Václav Jelínek bol prvým človekom odsúdeným vo Veľkej Británii pod falošným menom. „Erwin van Haarlem, vstaňte. Oslovujem vás týmto menom, aj keď som presvedčený, že nebolo vaše pri narodení. Nemám najmenších pochýb, že ste oddaný, disciplinovaný a vynaliezavý špión a tiež nemám pochýb, že keby ste neboli chytení, tak by ste v budúcich rokoch urobili čokoľvek, čo by od vás vaše československé riadiace orgány požadovali, akokoľvek škodlivé by to mohlo byť našim národným záujmom. Rozhodnutie tohto súdu je, že pôjdete do väzenia na 10 rokov, a ja odporúčam, aby ste boli po odpykaní tohto trestu deportovaný z tejto krajiny. Môžete ísť,“ vyhlásil v roku 1988 sudca Brown.
