Svetová hviezda, ktorú sa snažili komunisti zahaliť závojom zabudnutia, prežila chvíle slávy a šťastia, rovnako ako veľké tragédie.
Caslavska 2
Sedemnásobná zlatá olympijská medailistka
V roku 1968 bola druhou najpopulárnejšou ženou sveta, po Jacqueline Kennedyovej
Bola športovým idolom celého národa v pohnutom konci šesťdesiatych rokov, prvá dáma gymnastiky pod piatimi kruhmi v Tokiu 1964 a kráľovná celej olympiády v Mexiku 1968. Ale oveľa neskôr matka, ktorá niekoľko rokov hľadala silu, aby zvládla rodinnú tragédiu. Věra Čáslavská, niekdajší miláčik národa, sa dokázala vrátiť do verejného života. Stále žila s tieňom na duši, podobne ako ďalší ľudia, ktoré tragédia zasiahla.
Sedemnásobná zlatá olympijská medailistka podľahla ťažkej chorobe.
Z olympijských hier má dokopy jedenásť medailí, z toho sedem zlatých. Ďalších sedem cenných kovov získala na majstrovstvách sveta.
Caslavska 3
Čáslavská sa okrem pozoruhodných výkonov preslávila otvoreným nesúhlasom s inváziou vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968.

Sklonila hlavu pri sovietskej hymne

Na OH 1968 v Mexico City získala štyri zlaté a dve strieborné medaily.
V prostných skončila na prvom mieste spoločne so sovietskou pretekárkou Larisou Petrikovou. Počas slávnostného ceremoniálu od nej odvrátila zrak.
A keď po československej hymne zaznela sovietska, sklopila hlavu a pozerala sa do zeme. „My sme odchádzali do Mexika odhodlaní potiť krv, len aby sme porazili reprezentantov okupantov,“ vysvetľovala pre aktualne.cz Čáslavská.

„Pôvodne som chcela urobiť na stupňoch víťazov véčko. Ale bála som sa diskvalifikácie. Vravela som si: Náš národ potrebuje medailu, nie gesto.“
„Ale keď začala hrať ruská hymna, všetko na mňa doľahlo. Z tých tónov sa na mňa valila rozpínavosť, okupantská agresia. A ja som odvrátila hlavu celkom inštinktívne,“ dodala v rozhovore pre aktualne.cz pred dvoma rokmi.
Bojovala za všetkých
Pre jej postoje k invázii vojsk Varšavskej zmluvy ju vylúčili z telovýchovnej organizácie. Po udalostiach podpísala manifest 2000 slov.
Ešte pred odletom na olympijské hry vyhlásila: „Obetovala by som všetky svoje doterajšie medaily za tohtoročné víťazstvo. Lebo nebojujem za seba, ale za nás všetkých. A naši ľudia si zaslúžia víťazstvo.“
Okrem siedmich olympijských titulov a štyroch pre svetovú šampiónku má Čáslavská tiež jedenásť trofejí za triumf na majstrovstvách Európy.
Po nežnej revolúcii bola v rokoch 1990 až 1996 predsedníčkou Československého olympijského výboru, v rokoch 1995 až 2001 aj členkou Medzinárodného olympijského výboru.
Trápila ju ťažká choroba
Od vlaňajšieho mája bojovala Čáslavská s rakovinou pankreasu a odvtedy podstúpila aj niekoľko operácií.
Podľa filmovej dokumentaristky a jej bývalej priateľky Olgy Sommerovej zomrela v nemocnici, kam ju previezli po tom, ako sa zhoršil jej zdravotný stav.
„Stratila som veľkú priateľku a táto krajina stratila človeka, ktorý pre ňu znamenal veľa,“ vyhlásila pre Český rozhlas Sommerová.